Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026 pokračuje už tretí deň a naberá intenzitu. Predĺženie rokovacích hodín až do polnoci umožnilo plynulé zapojenie sa všetkých poslancov do rozpravy k najdôležitejšiemu zákonu roka. V rozprave je prihlásených stále viac ako desať zákonodarcov, pričom diskusia prilákala zvýšený záujem aj zo strany širokej verejnosti.
Deficit, výdavky a prioritné oblasti
Navrhovaný rozpočet na rok 2026 počíta s deficitom vo výške 4,1 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje približne 6 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2025, keď bol očakávaný deficit na úrovni 5 %, ide o krok smerom k znižovaniu dlhu. Rozpočtované príjmy verejnej správy dosahujú 62 miliárd eur, kým výdavky dosahujú hodnotu 67,9 miliardy eur, čo zodpovedá 47,1 % HDP. Racionalizácia a efektívne hospodárenie vlády tvoria hlavnú myšlienku finančného plánu na nasledujúci rok.
Zásadným prvkom návrhu sú energetické dotácie pre domácnosti, na ktoré je vyčlenených viac ako 400 miliónov eur. Táto položka má podporiť slovenské domácnosti zasiahnuté vysokými cenami energií, pričom koalícia zdôrazňuje sociálnu spravodlivosť ako jednu z priorít. Naopak, opozícia varuje, že podobné dotácie v čase konsolidácie verejných financií sú rizikom, ktoré môže zvýšiť reálny deficit a ohroziť dlhodobú udržateľnosť financií.
Konsolidácia a nové odvody
Navrhovaný rozpočet je úzko spojený s konsolidačným balíkom, ktorého cieľom je stabilizovať štátnu pokladnicu. Tretia konsolidácia zavádza súbor opatrení ovplyvňujúcich takmer každú spoločenskú skupinu. Najvýraznejšie zmeny pocítia zamestnanci, živnostníci a lepšie zarábajúci občania. Sadzba zdravotného poistenia pre zamestnancov sa zvýši zo 4 % na 5 %, minimálne mesačné odvody živnostníkov stúpnu na 425 eur a zrušia sa odvodové výnimky pre ľudí pracujúcich na dohody.
Živnostníkom sa okrem toho skracujú odvodové prázdniny pre začiatočníkov a zavádzajú sa nové povinné mikroodvody vo výške približne 131 eur aj pre podnikateľov s nízkymi príjmami. Zmeny zahŕňajú aj zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, čo môže negatívne ovplyvniť výnosy v druhom a treťom pilieri dôchodkového sporenia.
Nové pravidlá zdaňovania a dopady na samosprávy
Balík opatrení zahŕňa reformu dane z nehnuteľností, ktorá zavádza zdaňovanie podľa trhovej hodnoty, čo zvýši výdavky pre domácnosti v mestských oblastiach. Zvýšia sa tiež spotrebné dane na tabak a alkohol, čím vláda plánuje zvýšiť príjmy verejných financií. Meniace sa pravidlá zasiahnu taktiež samosprávy, ktorým sa zníži podiel na výnose z daní, čo môže viesť k obmedzeniu investícií a šetreniu na miestnych službách. Vláda plánuje ušetriť aj na prevádzke ministerstiev a vyhodnotiť efektívnosť sociálnych dávok s cieľom ich cielenia.
Navrhované zmeny tak ovplyvnia širokú škálu obyvateľov. Rastu odvodov pre zamestnancov a podnikateľov, vyššej spotrebnej dane či zvýšeným miestnym poplatkom budú čeliť všetky sociálne vrstvy. Rozpočet a konsolidačné opatrenia, ktoré ho sprevádzajú, zároveň určia, aké verejné služby budú dostupné a ako efektívne bude štát schopný financovať svoje záväzky v budúcnosti.
