Štát je v pasci: Dane zvyšovať NEMÔŽE, na rad prídu trináste dôchodky a prídavky na deti (kto to pocíti najviac)

Vláda musí nájsť v najbližších rokoch v štátnom rozpočte takmer päť miliárd eur na konsolidáciu svojich verejných financií. Odborníci upozorňujú na problém plošných sociálnych dávok, ktoré podľa nich zbytočne zaťažujú rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) preto navrhuje, aby štát pristúpil k ich dôkladnému prehodnoteniu a prerozdelil financie adresnejšie, podľa skutočnej potreby domácností.

Trináste dôchodky sa míňajú účinku a draho stoja

Štátny rozpočet zásadne ovplyvňuje každoročné vyplácanie trinástych dôchodkov, ktoré sú aktuálne nastavené na fixnú sumu 667 eur pre každého dôchodcu. RRZ však tvrdí, že takáto plošná dávka nie je efektívna a nepomáha cielene seniorom v núdzi. Naopak, dôchodcovia ako sociálna skupina nemajú podľa analýz rady najnižšie príjmy a nepatria medzi najviac ohrozených chudobou.

Základným problémom trinástych dôchodkov podľa RRZ je ich rovný princíp vyplácania. Nárok majú všetci seniori bez ohľadu na aktuálnu mesačnú penziu či výšku ďalšieho príjmu alebo majetku. Tento princíp vedie podľa odborníkov k paradoxu, že štát finančne pomáha aj tým, ktorí to vôbec nepotrebujú. Z konsolidačného hľadiska to znamená ročné výdavky vo výške stoviek miliónov eur bez cieleného sociálneho efektu.

Kritizujú aj daňový bonus, problémom sú zmiešané domácnosti

Ďalšou oblasťou, na ktorej možné úspory poukazuje RRZ, je systém daňového bonusu na deti. Podľa rady je v terajšom mechanizme možné nevhodne maximalizovať bonus tým, že v domácnostiach, v ktorých žije jeden vysoko príjmový a jeden nízko príjmový partner, rodiny čerpajú dávku cez partnera s nižším príjmom. Štát tak rutinne vynakladá podľa RRZ viac ako miliardu eur ročne aj na stredne a vysoko príjmové domácnosti, ktoré by teoreticky dokázali existovať aj bez tejto dávky.

RRZ navrhuje, aby pri určovaní výšky sociálnej podpory zohrávali úlohu príjmy či vlastníctvo majetku domácností. Odborníci odporúčajú, aby sa dávky znižovali postupne, teda bez náhlych poklesov, čo by mohlo zachovať ekonomickú stabilitu rodín a súčasne ušetriť stovky miliónov eur.

Bez jasného určenia hraníc to nepôjde, upozorňujú odborníci

Minister práce Erik Tomáš tvrdí, že snahy o adresnejšie sociálne dávky komplikujú nejasnosti v určení hraníc medzi chudobnými a bohatými domácnosťami. Podľa neho je potrebné najprv presne definovať, aké príjmové či majetkové kritériá určiť a následne rozdeliť domácnosti. Až potom možno hovoriť o vzniknutej spravodlivosti a efektívnejšom využití verejných prostriedkov.

Na Tomášovu námietku reagujú analytici a nezávislí odborníci, ktorí upozorňujú, že určité kritériá pre posúdenie ekonomickej situácie domácností už existujú a štát by mohol vychádzať práve z nich. Inštitút zamestnanosti napríklad odporúča zohľadniť jasné parametre ako počet detí, celkové príjmy, alebo počet a hodnotu nehnuteľností v domácnosti. Odborníci zároveň upozorňujú, že z dôvodu starnutia populácie bude v najbližších rokoch pokračovať výrazný nárast nákladov na penzie a zdravotníctvo, čo zvyšuje tlak na efektívne hospodárenie najmä v sociálnej oblasti.

Podľa RRZ plošné sociálne opatrenia, akými sú trináste dôchodky alebo neadresne nastavené daňové bonusy, významne zvyšujú štátne výdavky. Ich adresnejšie nastavenie by podľa rady prinieslo výraznú úsporu bez zásahu do životnej úrovne sociálne najohrozenejších skupín obyvateľstva.

Presné definovanie sociálnych hraníc a postupné utlmovanie pomoci pre bohatšie domácnosti tak predstavujú reálny spôsob, ako dosiahnuť potrebnú konsolidáciu verejných financií a zároveň spraviť sociálny systém Slovenska spravodlivejším a udržateľnejším.