Slovenské firmy v posledných rokoch čelia čoraz väčšiemu tlaku nie zo strany konkurencie, ale zo strany štátu. Podnikateľské prostredie formuje predovšetkým neustále sa meniaca a rozrastajúca legislatíva, ktorá zvyšuje neistotu aj prevádzkové náklady a odčerpáva kapacity od samotného biznisu.
Zákony rastú rýchlejšie ako firmy
Analytička Klubu 500 Diana Motúzová upozorňuje, že podnikatelia sa dnes už menej prispôsobujú trhu a viac sledujú parlamentný diár. Podľa nej právne predpisy nie sú stabilným rámcom, ale stále sa zväčšujúcim systémom pravidiel, ktorý sa rozrastá do neprehľadných rozmerov. Na problém poukázala na základe údajov, o ktorých informovala agentúra SITA a ktoré citoval portál Kryptomagazin.
Najvýraznejší príklad predstavuje zákon o dani z príjmov. Na začiatku 90. rokov mal približne 12-tisíc slov, v roku 2025 už jeho rozsah presiahol 120-tisíc slov. Ide o desaťnásobné zväčšenie, ktoré vytvorilo zložité prepojenie výnimiek, osobitných režimov a ustanovení, v ktorom sa podľa Motúzovej strácajú aj ľudia z praxe.
Byrokracia narastá aj v pracovnom práve
Podobný trend vidieť aj pri ďalších kľúčových normách. Zákonník práce narástol z pôvodných 39-tisíc na 58-tisíc slov. Ešte výraznejšie sa objem textu zväčšil pri predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tie obsahovali kedysi približne 3-tisíc slov, dnes presahujú hranicu 22-tisíc slov. Firmám sa tak komplikujú nielen pracovnoprávne vzťahy, ale aj plnenie povinností v oblasti BOZP.
Podnikatelia musia súčasne sledovať nielen rastúcu rozsiahlu úpravu, ale aj výklad jednotlivých ustanovení, ktorý často nie je jednotný. Nejasnosti pri interpretácii vedú podľa Motúzovej k riziku chýb a následných sankcií, aj keď podnikatelia nemajú záujem pravidlá obchádzať. V prostredí, kde normy neustále pribúdajú, je totiž omnoho ťažšie ustrážiť si úplnú súladnosť.
Šesť noviel ročne drží firmy v napätí
Samotná dĺžka zákonov však podľa analytikov nie je jediný problém. Zákon o dani z príjmov sa mení v priemere šesťkrát za rok. Firmy preto žijú v trvalom režime prispôsobovania sa, pričom sotva stihnú zapracovať jednu novelu do účtovných systémov, nastaviť procesy a preškoliť zamestnancov a už musia riešiť ďalšiu zmenu. To vytvára trvalú neistotu pri plánovaní aj pri bežnej prevádzke.
Zákonník práce sa mení približne trikrát ročne. Zamestnávatelia tak musia opakovane upravovať vnútorné smernice, pravidlá pracovného času či nastavenie dohôd. Motúzová upozorňuje, že veľká časť legislatívnych zmien prebieha v časovej tiesni a bez dostatočne včasných a jasných metodických usmernení. Riziko pochybení sa tým podľa nej zvyšuje aj pri zodpovedných firmách.
Právo predbehlo podnikanie
V dôsledku tohto vývoja sa podnikanie na Slovensku čoraz viac podobá na orientáciu v právnych predpisoch. Firmy musia investovať rastúce sumy do IT systémov, špecializovaných konzultantov a právnych analýz, aby dokázali sledovať tempo legislatívnych zmien. Náklady na administratívu a súlad s právom podľa Motúzovej rastú rýchlejšie ako samotná legislatíva a vytvárajú konkurenčnú nevýhodu voči prostrediu, kde sú pravidlá stabilnejšie.
Neprehliadnite
Paradoxom je, že trhové prostredie núti podniky inovovať a zvyšovať efektivitu, zatiaľ čo štát ich opakovane tlačí do prepisovania interných smerníc a prispôsobovania sa novým predpisom. Motúzová preto zdôrazňuje, že ak má Slovensko vytvoriť stabilné podnikateľské prostredie, musí obmedziť tempo a rozsah legislatívnych zásahov. Inak zostanú firmy vystavené sankciám aj za neúmyselné porušenia pravidiel, ktoré sa menia prakticky každý štvrťrok.
