Starnutie obyvateľstva prinesie Slovensku nápor, na ktorý verejná debata zatiaľ reaguje len okrajovo. Podľa odborných odhadov sa počet ľudí odkázaných na sociálne služby a príspevky pre ťažko zdravotne postihnuté osoby zvýši takmer o 100-tisíc. Záťaž pre verejné financie pritom nebude súvisieť len s dôchodkami, ale najmä s dlhodobou starostlivosťou.
Na tento problém upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth, ktorý na konferencii o chudobe a ľudských právach hovoril o riziku, že štát sa priblíži k hranici, kde už nebude schopný plniť ani základné funkcie. Podľa jeho slov sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií dostáva blízko kritickej úrovne a súčasné sľuby do budúcnosti nemajú reálne krytie.
Verejné financie pod tlakom
Slovensko síce inkasuje historicky najvyššie príjmy, no zároveň prekračuje povolené rozpočtové deficity. Približne polovica schodku pritom vzniká na dôchodkovom účte, čo poukazuje na hlbší systémový problém. Bez komplexného ozdravenia celých verejných financií podľa analytikov nebude možné dlhodobo financovať ani súčasné záväzky, ani zabezpečiť primeranú úroveň verejných služieb.
V diskusiách o chudobe sa často zdôrazňuje situácia seniorov, no dostupné údaje ukazujú, že dôchodcovia sú ohrození podpriemerne. Nadpriemerné riziko chudoby hrozí najmä neúplným rodinám, domácnostiam s viacerými deťmi a jednotlivcom. Téma dlhodobej starostlivosti pritom zostáva na okraji záujmu, hoci jej význam bude s demografickým vývojom rýchlo rásť.
Demografia mení rovnováhu
Za posledné desaťročia sa zásadne zmenila štruktúra populácie. Kým v minulosti sa ročne rodilo približne 100-tisíc detí, dnes je to len asi polovica. Prognózy hovoria, že do roku 2050 pribudne 300-tisíc dôchodcov, zatiaľ čo počet pracujúcich sa zníži o 500-tisíc. Slovensko sa tak vekovou skladbou priblíži k dnešnému Japonsku.
Menej pracujúcich ľudí v kombinácii s rastúcim počtom seniorov a odkázaných osôb oslabuje ekonomický potenciál krajiny. Súčasne prudko stúpa dopyt po sociálnych a zdravotníckych službách. Situáciu zhoršuje aj fakt, že rodiny majú menej detí a viac žien je aktívnych na trhu práce, čo obmedzuje možnosti neformálnej starostlivosti v domácnostiach.
Výdavky a reformy
Dlhodobá starostlivosť doteraz nepatrila medzi politické priority a výdavky na ňu dosahujú menej než polovicu priemeru krajín OECD. Naopak, slovenské dôchodky sú v pomere k mzdám mierne nadpriemerné. Odborníci upozorňujú, že už v blízkych rokoch bude nevyhnutné zdvojnásobiť financovanie dlhodobej starostlivosti, ak má systém zvládnuť narastajúce potreby.
Aktuálna reforma má posilniť ambulantné a terénne služby približne o 200 miliónov eur, hoci pôvodné plány počítali s dvoj- až štvornásobným objemom zdrojov. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude rozhodujúce nájsť priestor na konsolidáciu aj na strane výdavkov, zvýšiť adresnosť pomoci a vykonať úspory, inak sa štát môže dostať do situácie, keď nezabezpečí základnú starostlivosť pre najzraniteľnejších.
