Minister financií Ladislav Kamenický predstavil nový balík konsolidačných opatrení na rok 2026, ktorý má za cieľ znížiť deficit verejných financií a stabilizovať rastúci verejný dlh. Opatrenia, v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur, podľa analytikov môžu výrazne spomaliť rast slovenskej ekonomiky, čo pocítia nielen firmy a verejný sektor, ale aj bežní občania.
Dopad na ekonomiku a občanov
Konsolidačné opatrenia zahŕňajú obmedzenie vládnej spotreby, zníženie verejných investícií a zavedenie nových daňových opatrení. Očakáva sa, že slovenská ekonomika v dôsledku týchto krokov narastie v budúcom roku len o 1,3 %, čo je výrazne pomalšie, ako by to bolo bez zásahov. Opatrenia majú však nevyhnutný tlmiaci účinok na spotrebu domácností a firemné investície. Pre verejný sektor sa očakáva zmrazenie alebo len minimálny rast platov a možné znižovanie počtu pracovných miest, čo zasiahne tisíce zamestnancov v školách, nemocniciach či štátnych úradoch.
Občania budú čeliť nižším čistým príjmom, čo pramení aj zo zvýšených daní z príjmov. Kritizovaným bodom je ich dopad na najlepšie zarábajúcich zamestnancov, ktorých motivácia môže výrazne klesnúť. Znižovanie verejných investícií znamená, že sa odložia viaceré dôležité infraštruktúrne projekty, ako je modernizácia ciest, železníc či rekonštrukcia nemocníc. Tento krok síce nepocítia občania okamžite, no z dlhodobého pohľadu brzdí rozvoj krajiny.
Šetrenie a snaha o zníženie dlhu
Podľa predstaveného plánu vláda plánuje až polovicu z 2,7 miliardy eur dosiahnuť úsporami na vlastných výdavkoch, teda približne 1,3 miliardy eur. Cieľom je nielen ozdravenie verejných financií, ale aj prevencia pred finančnými rizikami spojenými s rastúcim dlhom. Podobne ako rodinný rozpočet cezpoľného dlžníka spôsobuje problémy pri nečakaných udalostiach, vysoký štátny dlh obmedzuje flexibilitu vlády. Ak dôjde k medzinárodnej kríze, štát s vysokým dlhom nemá priestor na výpomoc či investície do urgentných projektov.
Významnou problematikou sú aj úroky z rastúceho dlhu. Státisíce až miliardy eur z rozpočtu tak odchádzajú namiesto investícií do nemocníc, škôl či starostlivosti k zahraničným investorom vo forme splácania úrokov. Tieto prostriedky by pritom mohli zlepšiť kvalitu života všetkých občanov. Obmedzenie verejného dlhu navyše znižuje riziko ďalších ekonomických rán, ako je zlyhanie pri splácaní či strata dôvery zo strany investorov.
Neistá budúcnosť
Dočasnosť niektorých opatrení vyvoláva otázky o ďalších krokoch vlády po ich vypršaní. Akýkoľvek výpadok v očakávaných úsporách bude musieť byť pokrytý novým balíkom, čo môže znova priniesť neistotu pre domácnosti aj podnikateľov. Z pohľadu verejných investícií a vládnej spotreby je však jasné, že ekonomické spomalenie bude mať aj svoju dlhodobú cenu. Bez efektívneho nasadzovania aj týchto prostriedkov Slovensko riskuje nielen stratu konkurencieschopnosti, ale aj obmedzenie možností na zabezpečenie lepšej budúcnosti pre svojich obyvateľov.
