Ministerstvo hospodárstva SR dokončuje prípravy na zavedenie energopomoci pre domácnosti, ktorú plánuje spustiť od roku 2026. Táto podpora má zmierniť finančné dopady rastúcich cien energií na slovenské domácnosti. Bez nej by si priemerný byt priplatil za teplo 310 eur ročne a domácnosť kúriaca plynom až 448 eur. Cieľom je, aby bola pomoc čo najadresnejšia, pričom posudzovanie oprávnenia získať podporu bude závisieť od tzv. bonity domácností, teda ekonomického ukazovateľa zohľadňujúceho príjmy a veľkosť domácnosti.
Finálne rozhodnutia od ÚRSO až v decembri
Hoci systém energopomoci je technicky pripravený, ministerstvo hospodárstva čaká na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý má do 30. novembra 2025 stanoviť maximálne ceny energií. Bez týchto údajov nemôže rezort presne vypočítať bonitu domácností a výšku pomoci. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že nariadenie, ktoré upraví podmienky príspevku, by vláda mala schváliť ešte v novembri, pričom domácnosti sa majú dozvedieť podrobnosti pred Vianocami.
Pomoc má byť automatizovaná a domácnosti nebudú musieť o ňu žiadať. Ak však niekto podporu nedostane napriek tomu, že spĺňa podmienky, bude môcť podať reklamáciu prostredníctvom call centra alebo okresného úradu. Ministerka odhaduje, že energopomoc by malo získať približne 90 % slovenských domácností, ale konkrétne kritériá sa zverejnia až pri finálnom nastavení bonitnej hranice.
Formy doručovania pomoci
Mechanizmus poskytovania podpory bude závisieť od typu energie. Pri elektrine sa pomoc automaticky prejaví v zálohových a zúčtovacích faktúrach, a to vďaka memorandu s dodávateľmi elektriny, ktorí majú cenu udržať na 73 eur/MWh. Pre domácnosti kúriace elektrinou by podpora mala kompenzovať zvýšenie nákladov, ktoré sa odhaduje na 486 eur ročne bez akejkoľvek pomoci.
Pri plyne sa podpora odrazí vo faktúrach poskytovaných dodávateľmi, čím by sa predišlo zvýšeniu ročných nákladov o 448 eur. Pri teple je mechanizmus odlišný, keďže dodávatelia tepla nemajú priamy vzťah s jednotlivými domácnosťami. V tomto prípade sa pomoc doručí prostredníctvom tzv. energošekov, ktorých výška závisí od ceny tepla v danej lokalite, spotreby bytového domu a plochy bytu. Domácnosti s vlastnými kotolňami tiež dostanú pomoc v tejto forme. Bez dotácie by priemerný byt zaplatil za teplo o 310 eur viac ročne.
Systém energopomoci zároveň ukládá povinnosti dodávateľom energií a správcom budov, aby zabezpečili transparentnosť a správne doručenie podpory ku konečným spotrebiteľom.
Kritika rozsiahleho rozsahu
Napriek očakávanej pomocnej ruke pre väčšinu slovenských domácností opatrenie čelí ostrej kritike odborníkov aj politikov. Podľa nich je systém nastavený príliš plošne, keďže má podporiť až 90 % všetkých domácností bez ohľadu na to, či reálne potrebujú pomoc. Analytici odhadujú, že takýto prístup neefektívne vyčerpá štátny rozpočet, pričom plánované náklady na energopomoc dosahujú 435 miliónov eur. Alternatívne návrhy odporúčajú cieľovú podporu pre nízkopríjmové domácnosti či seniorov, pričom by štát mohol ušetriť stovky miliónov eur.
Kritici zároveň upozorňujú na konflikt medzi plošnými dotáciami na energie a prebiehajúcimi krokmi na zlepšenie stavu verejných financií. Občania totiž na jednej strane čelia zvýšeným zdravotným odvodoch, vyšším daniam a ďalším opatreniam v rámci konsolidácie, zatiaľ čo štát neefektívne financuje pomoc aj pre ľudí, ktorí si zvýšené ceny energií môžu dovoliť. Tento paradox podľa odborníkov podkopáva dôveru vo vládu a oslabuje motiváciu domácností investovať do opatrení na úsporu energií.
