Obec Horné Opatovce, kedysi jedna z najstarších obcí na Slovensku, sa stala symbolom ekologickej katastrofy a nezvratných škôd spôsobených priemyselnou výrobou. Dnes, po desaťročiach od jej zániku, sa o nej hovorí ako o „slovenskom Černobyli“. Tragédia sa začala rozvíjať s rýchlou výstavbou hlinikárne v 50. rokoch minulého storočia, ktorá spustila rozsiahle znečistenie ovzdušia a pôdy, čo v konečnom dôsledku viedlo k zániku celej obce.
Ekologická katastrofa s devastujúcim dopadom
Výstavba hlinikárne, ktorá sa začala v roku 1951 a už v roku 1953 začala produkovať prvé série hliníka, priniesla uvoľňovanie toxického popolčeka do životného prostredia. Táto látka mala okamžitý dopad na zdravie zvierat a obyvateľov. Prach pokrýval pastviny, kde sa pásli zvieratá, spôsoboval nánosy na ich pyskoch a deformácie na ich telách. Kravy po čase prestávali chodiť, uhynuli aj včely, a rastlinstvo v okolí strácalo vitalitu.
Zdravotné problémy sa nevyhli ani miestnym obyvateľom, predovšetkým deťom. Chorobnosť bola na dennom poriadku – vážne problémy so zubami, deformácie chrbtice a oslabené imunitné systémy. Šokujúce environmentálne dopady, ktoré sa nabaľovali rok čo rok, vyústili do rozhodnutia úplne vysťahovať obyvateľstvo a obec zlikvidovať.
Postupný zánik a nezvratné škody
Rozhodnutie o zrušení Horných Opatoviec bolo prijaté koncom 50. rokov a proces vysťahovania prvých rodín sa rozbehol krátko nato. Poslední obyvatelia opustili obec v roku 1969, pričom vyše 1 300 ľudí muselo nájsť nový domov. Pôvodné stavby v počte presahujúcom 300 boli postupne búrané a pozemky premenené na smetisko, ktorého súčasná nadzemná vrstva dosahuje výšku 30 metrov.
Cenné dedičstvo obce, medzi ktoré patril najmä Kostol svätého Vavrinca, ostalo osamotené a neudržiavané. Dnes je táto jedinečná národná kultúrna pamiatka vo veľmi zlom stave. Omietka opadáva a pôda pod kostolom sa hýbe, čo spôsobuje posuv celej stavby. Navrhnuté geologické opatrenia na stabilizáciu pôdy čakajú na realizáciu, no finančné a legislatívne rozhodnutia stále meškajú.
Moderný pohľad na minulé chyby
Ekologické dopady spojené s výrobou hliníka v Horných Opatovciach vyústili do zmien v technológii až po roku 1989, keď do výrobného procesu zaviedli filtre a moderné metódy. Pod vedením nórskej spoločnosti sa produkcia splodín znížila o neuveriteľných 92 až 99 %. Tento krok síce výrazne prispel k zlepšeniu ekologických štandardov, no pre Horné Opatovce prišiel príliš neskoro.
Osud tejto obce sa stal tragickou pripomienkou toho, aké následky môžu mať nedostatočne kontrolované priemyselné projekty na životné prostredie a zdravie ľudí. Dnes je táto lokalita synonymom pre ekologické katastrofy na Slovensku, pričom snaha o záchranu posledných pamiatok, ako je rozpadávajúci sa kostol, zostáva otázkou času a odhodlania všetkých zúčastnených strán.
