Národná rada SR tento týždeň otvára dôležitú diskusiu týkajúcu sa materiálu, ktorý navrhujú opozičné strany Progresívne Slovensko a hnutie Slovensko. V stredu (4. 6.) poslanci rokovali o znížení veku, od ktorého môžu mladí ľudia hlasovať vo voľbách. Návrhou sa zaoberajú nielen opoziční, ale aj niektorí koaliční poslanci, ktorí sú pripravení v tejto otázke hľadať konsenzus.
Šestnásťroční voliči – vec zodpovednosti a spoločenského záujmu
Hlavným argumentom odporcov súčasného osemnásťročného vekového limitu je, že mladí ľudia získavajú trestno-právnu a ekonomickú zodpovednosť skôr ako svoje volebné právo. Na Slovensku platí, že osoby od štrnástich rokov nesú trestnoprávnu zodpovednosť za svoje činy. Navyše, pätnásťroční študenti môžu legálne vykonávať brigádnickú činnosť, pričom zo svojich zárobkov odvádzajú aj dane do štátneho rozpočtu. Na základe týchto skutočností navrhujú poslanci Igor Matovič a ďalší členovia hnutia Slovensko, aby mladí ľudia mohli rozhodovať o politickom smerovaní krajiny už od svojich šestnástich rokov.
Na druhej strane sú politici, ktorí vidia mladšiu generáciu ako menej zrelých voličov v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Podľa podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara sa mení moderná spoločnosť, pretože mladí dnes dlhšie študujú, neskôr sa osamostatňujú a posúvajú vek založenia rodiny. Preto by bolo, ako zdôrazňuje, skôr vhodnejšie premýšľať nad zvýšením veku voličskej zrelosti, ako znížením hranice volebného práva.
Návrh na pilotný projekt pri komunálnych voľbách
Aj poslanecký klub Progresívneho Slovenska má vlastnú, miernejšiu víziu. Tá spočíva v prvom rade v testovacích opatreniach presadených najskôr iba pre komunálne voľby. Cieľom takejto zmeny vo volebných pravidlách je posúdiť, aký relevantný efekt by skoršie voľby mohli mať na mieru občianskej angažovanosti mladých ľudí. Predstavitelia PS poukazujú na skúsenosti so študentskými voľbami, ktoré v praxi ukazujú, že stredoškoláci dokážu dobre pochopiť volebný systém, zodpovedne sa rozhodovať a uvedomiť si svoj vplyv na spoločnosť.
Takýto krok smerom k zníženiu veku v komunálnych voľbách má podporu aj medzi niektorými ďalšími opozičnými poslancami, podľa ktorých sú dnešní tínedžeri v priemere vyspelejší a lepšie informovaní ako ich rovesníci pred rokmi. Súčasne však mnohí konzervatívnejší politici zastávajú názor, že zmena ústavného rámca v tejto oblasti by si vyžadovala hlbšiu legislatívnu analýzu a širšiu politickú diskusiu.
Politické strany hľadajú širšiu dohodu
Niektoré koaličné aj opozičné strany sú pripravené prostredníctvom politického dialógu hľadať kompromisné východisko. Poslanci za Hlas-SD sú otvorení možnosti diskutovať o návrhu a presadiť takú formu riešenia, ktorá by najprv preskúmala efektívnosť zapojenia mladej generácie do rozhodovacích procesov. Opatrnosť a realistické posúdenie dôsledkov zmien však zdôrazňujú aj členovia konzervatívnejších strán ako KDH a SNS, podľa ktorých by zavedenie nového systému malo najprv prejsť dôkladnou spoločenskou, odbornou a legislatívnou debatou.
Presné rozhodnutie o politickom osude návrhov, ktoré majú potenciál zvýšiť občianske povedomie mladých, vykonajú poslanci Národnej rady SR už vo štvrtok. Nech bude výsledok hlasovania v parlamente akýkoľvek, táto téma zostane v centre pozornosti politikov a verejnosti aj v najbližších mesiacoch. Z dlhodobého hľadiska by daný návrh mohol priniesť zásadnú zmenu pre politickú participáciu budúcich generácií voličov a ich spoločenskú zodpovednosť.
