Slovensko sa v roku 2025 opäť umiestnilo na 24. priečke Indexu prosperity v rámci krajín Európskej únie, čím sa zaradilo medzi ekonomicky menej úspešné štáty Európy. Horšie výsledky zaznamenali iba tri štáty – Rumunsko, Bulharsko a Grécko, ktoré obsadilo poslednú priečku. Hoci Slovensko zaznamenalo určitý rast, ekonómovia upozorňujú, že bez kľúčových reforiem hrozí krajine ďalší úpadok.
Slovenská ekonomika rastie, no výrazne zaostáva v regióne
Za obdobie rokov 2019 až 2024 slovenský hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o približne 8 %, čo síce mierne prevýšilo priemernú úroveň Európskej únie (5 %), avšak zaostalo ďaleko za výrazne rýchlejšie rastúcimi stredoeurópskymi krajinami. Pre porovnanie, Chorvátsko dosiahlo počas rovnakého obdobia rast 19 %, zatiaľ čo Poľsko a Bulharsko si zhodne pripísali 14-percentný progres.
V rámci bývalých komunistických krajín dosiahlo výrazne lepší výsledok Slovinsko, ktoré sa vyšplhalo až na 4. pozíciu Indexu prosperity. Z ďalších úspešných príkladov možno spomenúť Estónsko na 13. priečke a susednú Českú republiku, ktorá obsadila 15. miesto.
Analytici pripisujú nižšiu konkurencieschopnosť Slovenska predovšetkým pomalej reakcii na súčasné ekonomické trendy a nedostatočnému rastu produktivity. Ekonomika tak stráca dych voči silnejším lokálnym konkurentom, čo sa prejavuje aj rastúcou nespokojnosťou v podnikateľskom prostredí.
Podnikateľské prostredie trápi vysoké daňové zaťaženie a slabé investície
Jednou z najväčších slabín slovenskej ekonomiky je aktuálne vysoké daňové zaťaženie firiem. Daň z príjmov právnických osôb dosahuje 24 %, čo predstavuje najvyššiu úroveň spomedzi krajín v regióne strednej Európy. Situáciu navyše komplikuje novozavedená daň z finančných transakcií. Podľa aktuálnych údajov odviedli slovenské podniky v roku 2025 na daniach až 5,6 miliardy eur, čo predstavuje medziročný skok o 25 %. Odhaduje sa, že v budúcom roku by mohlo daňové zaťaženie podnikov vzrásť o ďalších 8 %.
Ekonomiku Slovenska negatívne ovplyvňuje aj nízka miera úspor domácností. Údaje za rok 2024 poukazujú na výrazný rozdiel medzi slovenskými rodinami a priemerom EÚ. Slovenskí spotrebitelia totiž odložili len 5,9 % svojich príjmov, pričom priemerná miera úspor domácností v Európskej únii predstavovala 14,5 %. Okrem toho Slováci stále preferujú držanie hotovosti alebo nízkoúročených vkladov v bankách, ktoré aktuálne tvoria približne polovicu ich finančných aktív. Tento fakt brzdí rast finančnej stability aj dlhodobú schopnosť ľudí efektívne investovať.
Slovensko nutne potrebuje zásadné reformy a lepšie využitie inovačného potenciálu
Ekonomickí odborníci poukazujú na dôležitosť štrukturálnych reforiem, ktoré môžu Slovensko zachrániť pred scenárom podobným Grécku – teda pred ekonomickým úpadkom spôsobeným nesystematickými fiškálnymi rozhodnutiami a slabými strategickými investíciami.
K odporúčaniam expertov patrí najmä silnejšia podpora startupových projektov, výraznejšie investície do výskumu a vývoja a užšie prepojenie akademickej sféry s podnikateľským sektorom. Tento recept znamenal úspech v krajinách ako Estónsko, Izrael či Spojené štáty americké, ktoré vďaka efektívnym investíciám a inováciám dokázali zlepšiť svoju ekonomickú pozíciu a výrazne zvýšiť celkovú prosperitu.
Neprehliadnite
Ak sa Slovensko nebude vedieť včas vybrať touto cestou, môže podľa záverov analytikov čeliť ďalšiemu hospodárskemu prepadu a dokonca i riziku fiškálnej krízy v štýle Grécka. Konkurencieschopnosť a prosperita ekonomiky štátu tak priamo závisia od schopnosti slovenskej vlády a podnikateľských subjektov uskutočniť potrebné kroky v krátkom čase.
