Od decembra 2026 začne na Slovensku platiť nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnými výrobkami, ktorý zásadne mení doterajšie pravidlá. Pripravilo ho Ministerstvo hospodárstva SR ako priamu transpozíciu európskej smernice a jeho cieľom je reagovať na digitalizáciu. Ochrana spotrebiteľa sa tak posúva aj do oblasti softvéru, umelej inteligencie a digitálnych služieb.
Keďže ide o právnu úpravu na úrovni Európskej únie, platnosť bude jednotná vo všetkých členských štátoch. Krajiny nebudú môcť pravidlá zmierňovať ani sprísňovať, pričom zámerom je zabezpečiť rovnakú mieru ochrany pre každého občana únie. Dôvod je zrejmý, zatiaľ čo v minulosti spôsobovali škody najmä mechanické poruchy, dnes sú čoraz častejším problémom zlyhania digitálnych systémov.
Softvér ako výrobok
Jednou z kľúčových zmien je rozšírenie samotného pojmu výrobok. Po novom sa do tejto kategórie nebudú počítať iba hmotné veci, ale aj softvér, systémy umelej inteligencie, digitálne súbory určené pre 3D tlač, ako aj elektrina či suroviny vrátane vody a plynu. Zákon tým reflektuje skutočnosť, že digitálne prvky dnes priamo ovplyvňujú bezpečnosť zariadení.
Ak napríklad autonómny systém v automobile zlyhá alebo inteligentné riadenie budovy povedie k požiaru, bude sa na vzniknutú škodu hľadieť rovnako ako na poruchu klasického technického zariadenia. Výnimku tvoria len čisté informácie, mediálny obsah a zdrojový kód, ktorý nebol uvedený na trh ako samostatný produkt.
Zodpovednosť po predaji
Nový zákon pracuje s pojmom kontrola výrobcu, ktorá posúva zodpovednosť aj do obdobia po predaji produktu. Ak výrobca poskytuje aktualizácie, modernizácie alebo digitálne služby a má nad nimi dohľad, nesie zodpovednosť aj za škody spôsobené týmito zásahmi. Firmy sa už nebudú môcť brániť tvrdením, že chyba vznikla až po kúpe v dôsledku neskoršej úpravy softvéru.
Jednoduchšie odškodnenie
Pre spotrebiteľov zostáva zachovaná objektívna zodpovednosť výrobcu. Poškodený tak nebude musieť dokazovať úmysel ani nedbanlivosť, postačí preukázanie vady výrobku, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Zároveň sa zavádzajú takzvané vyvrátiteľné domnienky vadnosti, ktoré v vybraných situáciách presúvajú dôkazné bremeno na výrobcu.
Súdy navyše dostanú právomoc nariadiť sprístupnenie technickej dokumentácie, čím sa má zmierniť informačná nerovnováha medzi jednotlivcom a veľkými technologickými spoločnosťami. Okruh zodpovedných subjektov sa rozšíri aj na dovozcov, logistické firmy a online platformy, čo reaguje na realitu globálneho elektronického obchodu, kde je skutočný výrobca často mimo dosahu európskych orgánov.
