Bulharsko sa rozhodlo pripojiť k ostatným krajinám Európskej únie a do roku 2027 plánuje ukončiť dovoz ruského zemného plynu. Tento krok, oznámený ako súčasť širšej stratégie EÚ na zníženie energetickej závislosti od Ruska, môže mať vážne dopady na štáty ako Slovensko a Maďarsko, ktoré sú na týchto dodávkach stále výrazne závislé.
Energetická kríza pod kontrolou?
Bulharsko, posledná krajina EÚ, cez ktorú ešte prúdi ruský zemný plyn, hralo doteraz kľúčovú úlohu v tranzite cez plynovod TurkStream. Po ukončení zmluvy medzi Ukrajinou a Ruskom o tranzite plynu zostáva tento plynovod jedinou fungujúcou trasou do Európy. Zatiaľ čo krajiny ako Poľsko a Česko už úplne odstrihli dodávky z Ruska, Slovensko a Maďarsko ostávajú v tejto otázke veľkými výnimkami – až 70 % ich spotreby naďalej pochádza z Ruska.
Bulharský minister energetiky potvrdil, že existuje dostatok času na prispôsobenie sa tejto zmene. Zároveň oznámil, že krajina spolupracuje so susednými štátmi na tvorbe spoločných tendrov pre dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA, pričom prvé dodávky očakávajú už budúci rok. To by malo znížiť tlak na krajiny závislé na ruských dodávkach a vytvoriť priestor na hladší prechod.
Napätie a regionálne rozdiely
Zamýšľané ukončenie dovozov ruského plynu vyvoláva politické napätie v regióne. Slovenský premiér označil navrhované plány za neakceptovateľné, argumentujúc, že rýchle ukončenie dodávok by mohlo ohroziť celú ekonomiku. Maďarsko taktiež vyjadruje znepokojenie nad dopadmi tejto zmeny, no tvrdí, že takáto situácia nedosiahne krízový bod náhle, a predpokladá sa dostatočne dlhé prechodné obdobie.
Bulharsko však ostáva pevné v podpore európskej energetickej stratégie. Jedným z jeho hlavných cieľov je investovať do LNG infraštruktúry a regionálnej spolupráce s Gréckom a Rumunskom. To má krajine umožniť posilniť svoju rolu ako kľúčového hráča pri prechode na alternatívne zdroje energie v Južnej a Strednej Európe.
Výzvy a budúcnosť po roku 2027
Od 1. januára 2028 má v rámci EÚ platiť zákaz spotreby ruských energetických surovín. Tento cieľ si vyžiada výrazné zmeny v energetických infraštruktúrach členských štátov a renegociáciu existujúcich kontraktov. Problémy môžu vzniknúť najmä pre krajiny, ktoré doteraz nemali výrazné alternatívy k ruským dodávkam.
Slovensko a Maďarsko tak čelia výzve, ako transformovať svoje energetické mixy bez zvýšenia nákladov pre spotrebiteľov a priemysel. Európska komisia plánuje podporiť tento prechod legislatívnymi aj finančnými nástrojmi, no politické vyjednávanie o detailoch bude zrejme pokračovať mesiace. Výsledok ukáže, či sa Európa dokáže zjednotiť v oblasti, ktorá je kľúčová pre jej dlhodobú bezpečnosť a stabilitu.
