Klimatická kríza už nepredstavuje len teoretickú hrozbu, ale priamu realitu, ktorá ovplyvňuje milióny životov po celom svete. Slovensko nie je výnimkou. Extrémne prejavy počasia vrátane povodní, horúčav či sucha devastujú nielen krajinné ekosystémy, ale aj životy, zdravie a ekonomiku. Údaje za posledné roky vykresľujú závažný obraz o narastajúcich obetiach a nedostatočnej pripravenosti.
Dopady klímy na Slovensko
Prívalové dažde, vlny horúčav a dlhotrvajúce suchá zasiahli Slovensko čoraz častejšie. Krajina sa od začiatku roka potýka s extrémnym suchom, ktorého dôsledky sa prejavujú na úrode, kvalite pôdy a zároveň zvyšujú ceny potravín. Dopady nie sú len ekologické, ale aj ekonomické. Stav infraštruktúry, ktorá čelí oslabujúcim podmienkam, je varovným signálom.
Na základe štatistík a prehľadov sa počet obetí klimatickej krízy výrazne zvyšuje. V porovnaní so začiatkom dekády boli letá rokov 2020, 2021 a 2023 v Európe smrteľné pre viac ako 85-tisíc ľudí. Celkové ročné straty spojené s horúčavami pritom v Európe dosahujú prah až 175-tisíc obetí.

Zhoršujúca sa kvalita ovzdušia v mestách, najmä tam, kde dominuje ťažký priemysel a intenzívna doprava, prispieva k zdravotným komplikáciám tisícok obyvateľov. Slovensko v tejto sfére zaostáva, čo má dopad najmä na mestské oblasti, kde je výskyt problémov spojených so znečistením oveľa vyšší.
Nedostatky v pripravenosti a možné riešenia
Slovenská vláda v oblasti klimatických adaptácií vykazuje nedostatky. Finančné zdroje z Európskej únie, ktoré by mohli zmierniť dopady klimatickej krízy, nie sú podľa odborníkov využívané dostatočne efektívne. Adaptácia na čoraz častejšie extrémne prejavy počasia zahŕňa modernizáciu systému civilnej ochrany, zavedenie protipovodňových opatrení, ochranu pôdy a udržanie pitnej vody v krajine. Avšak, tempo realizácie zostáva pomalé a výrazne zaostáva za potrebami dneška.
Riešenia na spomalenie klimatickej krízy sú dlhodobo známe, medzi nimi zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, doprave či poľnohospodárstve. Slovensko by malo prioritizovať diskusie o spôsoboch, ako zvládať následky vysokých teplôt, udržiavať mikroklímu v mestách a efektívne hospodáriť s vodou počas výkyvov medzi intenzívnym suchom a záplavami.
Stagnácia a bagatelizovanie krízy zo strany niektorých politických predstaviteľov vytvárajú prekážku pre implementáciu opatrení, ktoré sú nevyhnutné. Prekonanie tohto stavu si vyžaduje odvahu a systémový prístup, ktorý zohľadní dlhodobé environmentálne, zdravotné a ekonomické výhody.
Budúcnosť Slovenska v dobe krízy
Súčasná situácia na Slovensku poukazuje nielen na rastúce problémy spôsobené klimatickou krízou, ale aj na nevyužitý potenciál riešení. Klimatická adaptácia a zmiernenie dopadov si vyžadujú rozhodnosť a aktívne kroky zo strany všetkých zainteresovaných strán.
Ak sa krajina neprispôsobí prírodným výzvam, môžu byť následky ešte vážnejšie, a to nielen na ekologickej úrovni, ale aj v oblasti zdravia, ekonomiky a verejného života. Slovensko stojí pred kľúčovým momentom, kedy je potrebné konať, aby sa minimalizovali ďalšie straty.