Slovensko sa stále nachádza medzi krajinami s najvyššou infláciou v eurozóne. Podľa predbežných údajov Eurostatu medziročná inflácia v júli 2025 dosiahla na Slovensku úroveň 4,5 %. Ide o druhú najvyššiu hodnotu medzi všetkými krajinami používajúcimi euro, pričom výrazne prevyšuje priemer eurozóny na úrovni dvoch percent. Najväčším problémom zostávajú ceny potravín, ktoré sa podieľajú na celkovom zdražovaní.
Slovenská inflácia nad priemerom eurozóny
Úroveň inflácie na Slovensku sa vymyká cieľovým hodnotám eurozóny, pričom nás s hodnotou 4,5 % prekonalo len Estónsko s 5,6 %. Rovnakú mieru inflácie ako Slovensko zaznamenalo aj Chorvátsko. Medzimesačne ceny u nás stúpli o 0,2 %, čo je jasným dôkazom pokračujúceho tlaku na domácnosti. Priemerná úroveň inflácie v eurozóne zostala stabilná na úrovni dvoch percent, čo zdôrazňuje, že Slovensko sa nachádza v ťažšej ekonomickej situácii ako väčšina krajín v regióne, ktoré už začínajú cítiť stabilizáciu cenového rastu.
Európska centrálna banka, sledujúc tento vývoj, môže podľa ekonómov spomaliť rozhodovanie o zvyšovaní úrokových sadzieb. Vývoj na Slovensku bude však sledovaný naďalej, najmä s ohľadom na jeseň a zverejnenie novej ekonomickej prognózy.
Potraviny ako hlavný vinník inflácie
Hlavným motorom zdražovania na Slovensku zostávajú ceny potravín. Podľa údajov Eurostatu vzrástli ceny potravín vrátane alkoholu a tabaku v júli medziročne o 4,9 %. Slovenská ekonomika tak zaznamenala druhý najrýchlejší rast cien potravín zo všetkých krajín eurozóny. Chorvátsko, s nárastom 7 %, predbehlo Slovensko v tejto štatistike, no v oboch prípadoch ide o alarmujúce hodnoty.
Okrem medziročného rastu si slovenské domácnosti všimli aj zdražovanie v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Len v júli ceny potravín stúpli o 0,6 %, čo je štvrtý najvyšší medzimesačný nárast v rámci eurozóny. Tento trend je varovný a ukazuje, že aj napriek určitej cenovej stabilizácii v západnej Európe sa slovenské domácnosti musia pripraviť na ďalšie zvyšovanie nákladov na základné potreby.
Konsolidácia a tlak na dane
Budúci vývoj slovenskej inflácie bude okrem cien potravín a pohonných hmôt ovplyvnený aj rozpočtovou politikou a prípadnými daňovými zmenami. Proces rozpočtovej konsolidácie, zahŕňajúci napríklad vyššie dane, priamo zvyšuje náklady podnikov, čo sa prenáša na konečné ceny pre spotrebiteľov. Diskusie o možnom zvýšení DPH na úroveň 25 % podčiarkujú tieto obavy. Hoci vláda tieto plány popiera, akékoľvek daňové zmeny by mohli ešte viac predĺžiť obdobie zdražovania.
Vysoká inflácia má zároveň dosah na úspory obyvateľov. Peniaze na účtoch s nízkymi úrokmi alebo v hotovosti rýchlo strácajú reálnu hodnotu. Pri 5 % inflácii sa reálna kúpna sila úspor v hodnote 10-tisíc eur zníži o 500 eur za rok. Tento vplyv má obzvlášť vážne dôsledky pre nízkopríjmové domácnosti, dôchodcov a ďalšie znevýhodnené skupiny.
Čo môžu občania robiť?
Slovenské domácnosti by mali prispôsobiť svoje finančné správanie aktuálnej situácii. Dôležité je prehodnotiť rodinné rozpočty a sústrediť sa na efektívne hospodárenie. Úspory môžu vzniknúť v zbytočných výdavkoch, aby mali občania viac prostriedkov na pokrytie základných potrieb ako potraviny, bývanie a energie.
Neprehliadnite
Odborníci zároveň odporúčajú obmedziť nové dlhy, najmä spotrebné úvery, ktorých úrokové sadzby v čase vysokej inflácie rýchlo rastú. V neistých ekonomických podmienkach je kľúčové budovať finančnú rezervu na zvládnutie neočakávaných situácií. Slovensko tak čelí výzvam, ktoré si vyžadujú nielen trpezlivosť, ale aj obozretnosť pri rozhodovaniach v každodennom finančnom živote.
