Slovensko podniká diplomatický krok, ktorý môže výrazne zasiahnuť rozhodovací proces Európskej únie. Premiér Robert Fico oznámil, že štát plánuje požiadať Európsku úniu o odklad hlasovania týkajúceho sa nového balíka protiruských sankcií. Slovenská vláda podmieňuje svoje rozhodnutie vyriešením otázky budúcnosti dodávok ruského plynu, ropy a jadrového paliva a získaním finančných kompenzácií, pokiaľ by tieto dovozy boli ukončené. Využiť chce pritom mechanizmus jednomyseľnosti, ktorý v prípade sankcií umožňuje Slovensku balík pozastaviť či oddialiť.
Ohrozenie dodávok a hrozba miliardovej žaloby
Svoje rozhodnutie vláda vysvetľuje obavou o energetickú bezpečnosť Slovenska a vysokými finančnými rizikami, ktoré by vyplynuli z okamžitého zastavenia dovozu z Ruska. Premiér Robert Fico pripomenul aktuálnu dlhodobú zmluvu s ruskou spoločnosťou Gazprom, ktorá platí až do roku 2035. V prípade predčasného zastavenia odberu plynu by sa štát mohol stať obeťou právnych sporov a následne čeliť žalobe o náhradu škody, odhadovanej až na 20 miliárd eur.
Vláda zároveň poukazuje na možné nedostatky v zabezpečení dostatočného množstva energií alternatívnymi cestami. Ak by Slovensko pristúpilo k zákazu odberu ruského plynu predtým, ako sa jasne definujú nové spoľahlivé zdroje, krajina by sa podľa premiéra mohla ocitnúť v závažnej energetickej kríze. Neistota spočíva aj v obavách, či by väčšie štáty ako Nemecko alebo Česko poskytli Slovensku plyn v prípade celoeurópskeho nedostatku. Kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ by navyše umožnila presadiť zákaz dovozu niektorých energonosičov aj bez slovenského súhlasu, zatiaľ čo sankčný balík vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, čo dáva Bratislave silnú vyjednávaciu pozíciu.
Slovensko sa zároveň spolieha aj na dodávky jadrového paliva z Ruska pre svoje reaktory. Hoci v súčasnosti neexistuje konkrétny návrh obmedziť tento dovoz, prípadná cesta k diverzifikácii by mohla byť veľmi náročná a zdĺhavá vzhľadom na špecifiká domácej infraštruktúry a technológií.
Spor o údajne lacný ruský plyn
Slovenská vláda dlhodobo argumentuje cenovou dostupnosťou ruského plynu ako hlavným dôvodom pre pokračovanie jeho odberov z Ruska. Najnovšie údaje systému Eurostat však ukazujú inú realitu. Podľa informácií za druhý polrok 2024 platili slovenskí veľkoodberatelia druhú najvyššiu cenu v Únii – až 70,60 eura za megawatthodinu, pričom unijný priemer bol iba 54 eur.
Ako navyše poukázali analytici, ak sa zohľadní parita kúpnej sily, slovenský plyn dovážaný z Ruska je dokonca najdrahší v celej EÚ. Nižšie ceny pre koncových užívateľov (domácnosti) sú podľa dostupných informácií dočasné a pochádzajú len z rozsiahlych štátnych zásahov. Za uplynulé dva roky vynaložilo Slovensko na energetické dotácie celkové náklady približne dvoch miliárd eur, čo sa v priemere rovná približne 850 eurám dotácie na jednu domácnosť.
Zástancovia odchodu od ruského plynu argumentujú, že existujú dostupné alternatívne cesty na zabezpečenie potrebného plynu a ropy prostredníctvom európskych partnerov a medzinárodných kontraktov. Zdôrazňujú pritom etický rozmer zastavenia financovania ruského režimu, jeho invázie na Ukrajine a vyzývajú premiéra, aby sa Slovensko postavilo k plánovaným sankciám Európskej komisie konštruktívne.
Zásoby plynu sú zatiaľ bezpečné
Aj keď slovenský premiér vyjadril obavy o bezpečnosť dodávok plynu v súvislosti s ďalšími sankciami, súčasné čísla hovoria o opačnej situácii. Spoločnosť SPP, hlavný slovenský dodávateľ zemného plynu, potvrdila, že zásobníky sú aktuálne napĺňané a pripravené pokrývať domáce potreby minimálne počas tohto roku bez rizika nedostatku či energetickej núdze. Išlo by tak skôr o prípravu na dlhodobé kroky a systémy pre zaistenie bezpečných dodávok energií aj v budúcnosti.
Neprehliadnite
Napriek tomu vláda trvá na svojich požiadavkách a chce toto obdobie neistoty využiť na vyjednávanie lepších podmienok pre budúce sankčné balíky a prípadné kompenzácie. Svoje nároky vysvetľuje veľkým rizikom ekonomických škôd a udržiavaním stability dodávok strategických energetických komodít, ktoré sú pre slovenskú ekonomiku životne dôležité.
