Vládny plán na zrušenie troch dní pracovného pokoja s cieľom získať 230 miliónov eur do štátneho rozpočtu priniesol viacero reakcií a kontroverzií. Otázkou zostáva, ktoré konkrétne sviatky budú zrušené, keďže diskusia stále prebieha. Po pôvodnom návrhu, ktorý počítal so zrušením Troch kráľov (6. január), prichádza na stôl alternatíva. Súčasná verzia naznačuje možnosť ponechania tohto dátumu v kalendári voľných dní a jeho nahradenie Sedembolestnou Pannou Máriou (15. september). Tento krok vyvolal širokú debatu medzi predstaviteľmi vlády, opozíciou, cirkvou a občanmi.
Zmeny v plánovanom rušení sviatkov
Pôvodný návrh zahŕňal trvalé zrušenie 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu) a dočasné zrušenie 6. januára a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) pre rok 2026. Po verejnej kritike, najmä zo strany pravoslávnych veriacich, ktorí slávia 6. január ako svoj Štedrý deň, začal štát hľadať kompromisy. Nový návrh favorizuje možnosť ponechania voľného dňa 6. januára a jeho nahradenie 15. septembrom, ktorý je spojený s významným cirkevným sviatkom a tradíciami.
Podľa ministerstva financií je počet dní, ktoré budú zrušené, pevne stanovený na tri. Tento krok by mal priniesť konkrétny finančný efekt vo forme zvýšených daňových príjmov. Slovensko patrí k štátom s vysokým počtom voľných dní – v súčasnosti ich má štrnásť, čo je jeden deň viac ako susedné Česko. Posledná úprava zoznamu sviatkov prebehla v roku 2024, keď bol ako pracovný deň ustanovený 1. september (Deň Ústavy SR).
Ekonomický prínos, ale aj dopady na zamestnancov
Štát argumentuje, že zrušenie troch pracovných sviatkov je jedným z najrýchlejších spôsobov, ako zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu. Očakáva sa, že opatrenie prinesie 230 miliónov eur vďaka vyššiemu výberu daní, sociálnych a zdravotných odvodov a DPH. Ďalším cieľom je podpora hospodárskej aktivity krajiny, čo má viesť k zvýšeniu produktivity v časoch, keď by ekonomika inak mala nižší výkon.
Pracujúci však upozorňujú na negatívne stránky zrušenia sviatkov. Zamestnanci, ktorí bežne pracujú počas sviatkov, prídu o príplatky za prácu vo sviatok, čo predstavuje stratu vyše 42 eur za jednu osemhodinovú zmenu. Ročne to môže znamenať pokles celkového príjmu o 126 eur pri troch zrušených sviatkoch. Pre ostatných zamestnancov to znamená viac odpracovaných dní bez zmeny mzdy, čo v konečnom dôsledku znižuje hodnotu práce na jeden odpracovaný deň.
Rodiny s deťmi sa navyše obávajú praktických problémov. Ak došlo k zachovaniu prázdnin pre školákov počas Troch kráľov, rodičia by museli riešiť starostlivosť o deti v ich pracovnom čase, čo by mohlo viesť k čerpaniu dovoleniek a ďalšiemu narušeniu pracovného režimu. Tento dopad vnímajú viacerí ako disproporčnú záťaž prenesenú na plecia samotných zamestnancov.
Ďalšie opatrenia hospodárskej konsolidácie
Rušenie sviatkov je len jednou časťou balíčka opatrení cieliacich na zníženie deficitu a zabezpečenie vyšších príjmov do štátneho rozpočtu. Plán zahŕňa zvýšenie sadzby zdravotných odvodov pre zamestnancov z 4 % na 5 %, progresívne zdaňovanie príjmov s novými sadzbami 30 % a 35 % pre lepšie zarábajúcich a zníženie hranice pre súčasnú 25 % sadzbu. Pre živnostníkov sa navyše plánujú zmeny v podobe skracovania odvodových prázdnin a zvýšenia vymeriavacieho základu.
V oblasti spotreby sa uvažuje o zvýšení DPH na vybrané potraviny s vysokým obsahom cukru a soli až na úroveň 23 %, rovnako má dôjsť k vyššiemu zdaneniu hazardu a zavedeniu poplatkov za vyťažovanie primárnych surovín. Štátna správa má pocítiť konsolidáciu prostredníctvom zmrazenia platov pre väčšinu zamestnancov verejného sektora a znižovania rozpočtov ministerstiev, čo môže viesť ku zlučovaniu úradov a prepúšťaniu.
Neprehliadnite
Vláda tvrdí, že tieto opatrenia sú nevyhnutné na stabilizáciu štátnych financií. V spoločnosti však prebúdzajú otázky týkajúce sa ich sociálneho dopadu, ekonomickej efektivity a spravodlivého rozdelenia záťaže medzi rôzne skupiny verejnosti. Je preto pravdepodobné, že diskusia o ich dopadoch bude pokračovať ešte dlho po prijatí nových opatrení.
