Slovensko sa podľa analytikov z projektu Dáta bez pátosu opäť nachádza v štatistikách, ktoré poukazujú na vážne ekonomické problémy. Z údajov Eurostatu vyplýva, že krajina výrazne prevyšuje priemer Európskej únie v podiele obyvateľov poberajúcich starobný alebo invalidný dôchodok. Tento stav podľa odborníkov prispieva k nadmernému zaťaženiu štátneho rozpočtu a upozorňuje na štrukturálne problémy nášho sociálneho systému.
Slovensko míňa miliardy navyše
Na Slovensku poberá dôchodok až 55 percent ľudí vo veku 50 až 74 rokov, čo je o 10 percentuálnych bodov viac ako priemer EÚ, ktorý dosahuje 45 percent. Tento rozdiel nie je zanedbateľný – znamená, že starobné alebo invalidné dávky dostáva o jednu pätinu viac občanov, než je bežné v európskych krajinách. Analytici upozorňujú, že tento stav spôsobuje, že Slovensko každoročne míňa približne o 1,5 miliardy eur viac, než je priemer v rámci skupiny krajín V4.
Štát navyše vynakladá 15 miliárd eur na pomoc dôchodcom, zdravotne znevýhodneným osobám (ZŤP) alebo pacientom. To je o 10 percentuálnych bodov viac v porovnaní s priemerom EÚ. Tento trend naznačuje, že ekonomika Slovenska čelí vážnym štrukturálnym problémom, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť jej stabilitu.
Problémy veku odchodu do dôchodku
Jedným z faktorov, ktorý prispieva k tomuto stavu, je nízky vek odchodu do dôchodku a vysoký počet poberateľov invalidných dôchodkov. Príklady zo zahraničia ukazujú, že iné krajiny dokážu efektívne znižovať náklady zvyšovaním vekovej hranice pre odchod na penziu a systematickejším hodnotením zdravotného stavu dôchodcov. Napríklad v Dánsku ľudia odchádzajú na dôchodok až v 67 rokoch, a to v lepšej fyzickej kondícii. Na opačnej strane rebríčka stoja krajiny ako Grécko, kde radikálne škrty v dôchodkoch prinútili mnohých občanov vrátiť sa na pracovný trh.
Na Slovensku by podľa analýzy Dáta bez pátosu zmena veku odchodu do dôchodku a prísnejšie kontroly nároku na invalidné dávky mohli znamenať, že až 350-tisíc ľudí vo vekovej kategórii 50-74 rokov by stratilo nárok na dávky. Tento scenár by síce znížil finančné výdavky, no zároveň by negatívne dopadol na veľkú časť populácie, ktorá je na tieto dávky odkázaná.
Hrozba ekonomického kolapsu
Analytici vystríhajú, že ak Slovensko nenájde spôsob, ako reformovať svoj dôchodkový a sociálny systém, môže čeliť hrozbe podobnej gréckej hospodárskej kríze. Krajina by sa ocitla v stave, kde nebude schopná financovať svoje základné funkcie. Ako ukazujú príklady zo zahraničia, kľúčom môže byť dlhodobá konsolidácia verejných financií, ktorá zahŕňa nižšie výdavky na „papierových invalidov“ a predĺženie pracovného veku obyvateľstva.
Slovensko stojí na križovatke. Bez prudkých štrukturálnych zmien v dôchodkovom systéme, zdravotnom hodnotení a vekovom limite pre odchod do dôchodku môže čoskoro prísť ku kríze, ktorá ešte viac zaťaží už aj tak oslabenú ekonomiku. Kľúčové však bude, aby boli prijaté rozhodnutia podložené presnými dátami a efektívnymi opatreniami, ktoré zohľadnia aj dlhodobý dopad na obyvateľov.
