Slovenská vláda oživuje tému digitálnej dane, ktorá by mohla výrazne posilniť príjmy štátneho rozpočtu. Očakáva sa, že nová legislatíva by priniesla desiatky až stovky miliónov eur ročne, čo by mohlo významne pomôcť verejným financiám. Úpravy majú zamedziť nerovnováham v daňovom systéme medzi domácimi a zahraničnými firmami.
Digitálni giganti pod dohľadom
Hlavným cieľom návrhu sú najväčšie zahraničné platformy, ktoré generujú na Slovensku vysoké zisky, no dane odvádzajú väčšinou v krajinách s výhodnejšími podmienkami. Tento problém dlhodobo sužuje domáci trh, kde slovenské firmy musia svoje príjmy zdaňovať priamo. Medzi spoločnosti, na ktoré by sa nová daň mohla vzťahovať, patria Meta (Facebook, Instagram), Google (YouTube), TikTok, Booking, Airbnb, Uber, Bolt či streamovacie platformy ako Netflix, Spotify a Disney+. Ovplyvnené by mohli byť aj dátové služby ako Microsoft a Amazon Web Services.
Podobný model už implementovali viaceré krajiny. Francúzsko zaviedlo trojpercentnú daň z digitálnych služieb a štátna pokladnica tam takto ročne získa približne 400 miliónov eur. Rakúsko uplatňuje päťpercentnú daň z reklamy, Taliansko regulačnú sadzbu tri percentá a v Maďarsku môže byť daň až 7,5 %. Slovensko by sa tak pridalo k rastúcej skupine štátov, ktoré hľadajú riešenia na zdanenie digitálnych gigantov, hoci výsledky môžu byť komplikované vzhľadom na komplexné štruktúry mnohých platforiem.
Prechodná daň do globálnej reformy
Navrhovaná digitálna daň by mala byť podľa ministerstva financií len dočasnou úpravou, kým sa neprijme celosvetový rámec v rámci iniciatívy OECD a krajín G20. Ten je plánovaný najskôr na roky 2026 až 2027. Slovensko sa však rozhodlo konať už teraz, aby aspoň čiastočne riešilo aktuálnu nerovnosť na trhu. Podobný prístup zvolili v minulosti aj iné štáty, ktoré si zaviedli vlastné pravidlá pred prijatím globálneho systému.
Predošlé pokusy o zavedenie digitálnej dane na Slovensku neboli úspešné. V roku 2017 sa uvažovalo o príjmoch v rádoch jednotiek miliónov eur, pričom náklady na správu tejto dane by zrejme prevýšili generované príjmy. To viedlo k zamietnutiu pôvodných návrhov. Nová iniciatíva je však postavená na viac ambicióznych číslach a rastúcej politickej podpore, čo môže zvýšiť jej šance na presadenie.
Výzvy implementácie
Odhadnúť presné príjmy z digitálnej dane je stále otázne. Veľké zahraničné platformy využívajú zložité právne štruktúry na minimalizáciu svojich daňových povinností. Ich fyzická prítomnosť na Slovensku je navyše nízka, čo sťažuje kontrolu a monitoring činnosti. Existuje riziko, že očakávané príjmy vo výške stoviek miliónov eur sa napokon nenaplnia, čo by mohlo oslabiť vieru verejnosti v tento projekt.
Politická vôľa však naznačuje, že Slovensko je odhodlané hľadať riešenia, ktoré by zabezpečili spravodlivejšie podmienky pre podnikateľov na trhu a zároveň posilnili štátne financie. Zavedeniu dane stále predchádza legislatívny proces, ktorý ukáže, akým spôsobom a v akom rozsahu bude nový systém zavedený.
