Slovensko zaznamenalo alarmujúci pokles konkurencieschopnosti a podľa najnovšej medzinárodnej analýzy Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) obsadilo až 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Oproti vlaňajšiemu umiestneniu na 59. priečke tak krajina v priebehu jediného roka klesla o ďalšie štyri miesta, pričom od absolútneho dna ju delí iba šesť pozícií.
Zdražovanie energií a nestabilita verejných financií dusia hospodárstvo
Za dramatickým prepadom v konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva stoja najmä rastúce štrukturálne problémy a vysoké energetické náklady. Výrazný nárast cien elektriny a zemného plynu negatívne ovplyvňuje produkciu slovenských podnikov, pričom najviac zasiahnutí sú exportéri. Predovšetkým priemyselný segment, tradične silná zložka slovenskej ekonomiky, sa nachádza pod značným tlakom zvyšujúcich sa výdavkov a slabnúceho ekonomického rastu.
Ekonomickú situáciu krajiny ešte viac zhoršuje nestabilná rozpočtová politika a nedostatočná konsolidácia verejných financií. Podnikatelia poukazujú predovšetkým na zvýšené daňové zaťaženie, nekoordinované znižovanie štátnych výdavkov a kontroverznú novú transakčnú daň. Tieto faktory podľa kritikov významne prispievajú k zhoršeniu podnikateľského prostredia a k rastu neistoty medzi firmami.
Závažným dlhodobým problémom zostáva aj pretrvávajúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Zatiaľ čo slovenským podnikom odborní zamestnanci akútne chýbajú, kvalifikovaní mladí ľudia stále častejšie odchádzajú za atraktívnejšími pracovnými príležitosťami do zahraničia. Tento „odliv mozgov“ obmedzuje potenciál hospodárskeho rastu a inovácií na Slovensku.
Clá USA ohrozujú kľúčový automobilový priemysel
Dopad energetickej krízy a fiškálnej nestability ešte viac znásobilo zavedenie nových amerických dovozných ciel na automobilový sektor, ktorý tvorí rozhodujúcu súčasť slovenskej ekonomiky. Slovensko, ktoré je dlhodobo závislé od automobilovej produkcie a exportu vozidiel, čelí v súčasnosti výraznému zvýšeniu rizika hospodárskeho spomalenia. Okrem toho situáciu komplikuje aj vysoká inflácia, ktorá negatívne ovplyvňuje kúpnu silu obyvateľstva a tlačí životnú úroveň Slovákov nadol. Slovensko sa tiež radí medzi krajiny Európskej únie s najnižšou prosperitou, pričom v tomto ohľade za ním stoja už len Bulharsko, Rumunsko a Grécko.
Napriek týmto vážnym problémom domáce prostredie zaznamenáva aj určité pozitíva – podnikatelia naďalej oceňujú relatívne výhodnú porovnateľnú nákladovosť, pomerne dobrú dostupnosť podnikateľských úverov a stále solídnu pripravenosť existujúcich kvalifikovaných pracovníkov. Tieto výhody však nestačia na zastavenie nepriaznivého vývoja, ktorý sa prejavuje tiež v spomaľujúcej investičnej aktivite a nestabilite politického prostredia.
Nutné sú rázne reformy – príklad v susedných krajinách
Experti apelujú na slovenskú vládu, aby bezodkladne prijala zásadné opatrenia na stabilizáciu a opätovné posilnenie konkurencieschopnosti krajiny. Medzi nevyhnutné kroky patrí predovšetkým zásadná reforma energetickej politiky s cieľom znížiť energetickú náročnosť hospodárstva, ako aj významné zvýšenie investícií do oblasti výskumu, vývoja a inovácií.
Kľúčovou súčasťou nápravných opatrení by mala byť aj transparentná reforma daňového systému vrátane zníženia celkového daňového zaťaženia pre podnikateľské subjekty. Navyše je potrebné vytvoriť také podmienky, ktoré zatraktívnia pracovné prostredie najmä pre mladých, vzdelaných a kvalifikovaných ľudí, ktorí dnes odchádzajú do zahraničia.
Neprehliadnite
Úspešný príklad rýchleho zlepšenia poskytuje susedná Česká republika, ktorá aktuálne obsadila v celosvetovom rebríčku konkurencieschopnosti 25. miesto, pričom oproti minulému roku poskočila o výrazné štyri priečky. Švajčiarsko sa stále drží na absolutnej špičke hodnotenia svetovej konkurencieschopnosti, nasledujú Singapur a Hongkong. Do prvej desiatky sa dostali aj Dánsko, Spojené arabské emiráty či Švédsko – práve od týchto krajín by sa Slovensko mohlo významne poučiť.
V prípade, že Slovensko nedokáže tieto nevyhnutné reformy realizovať bez zbytočného odkladu, hrozí mu podľa odborníkov ešte vážnejší očakávaný prepad konkurencieschopnosti, zhoršenie ekonomickej stability a ďalšia strata atraktivity pre zahraničné investície. Čas pritom ubieha rýchlo a priestor pre váhanie sa každým dňom zužuje.
