Slovensko zaznamenalo v roku 2024 výrazné zvýšenie verejného dlhu, ktorý dosiahol hranicu 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Ide o najvyššiu úroveň od pandémie, pričom hospodárenie štátu sa prehĺbilo viac, než vláda očakávala. Aj napriek ekonomickému oživeniu a rastu sociálnych odvodov sú verejné financie pod značným tlakom.
Rekordný deficit a rast dlhu
Deficit verejných financií Slovenska za rok 2024 vzrástol na úroveň 5,50 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,2 miliardy eur. Oproti predchádzajúcemu roku, keď deficit predstavoval 6,6 miliardy eur, ide o nárast o 0,6 miliardy. Verejný dlh dosiahol 77,7 miliardy eur, čo je prudký nárast oproti roku 2023, keď sa pohyboval na úrovni 68,9 miliardy. Tieto hodnoty signalizujú, že trend odkladania konsolidácie verejných financií pokračuje.
Negatívny vývoj má viacero príčin. Kľúčovým faktorom bol znížený výber dane z príjmov právnických a fyzických osôb, ako aj nižší výnos zo solidárneho príspevku, čo prispelo k odchýlke voči vládnym predpokladom o 250,3 milióna eur. Na druhej strane došlo k zvýšeniu príjmov zo sociálnych odvodov a k rastu hodnoty pohľadávok spojených s podporou energetického sektora.
Zrušené limity a prísnejší dohľad
Hranica verejného dlhu sa podľa aktuálnych údajov priblížila k európskemu stropu 60 percent HDP, pričom Slovensko tým prekročilo vlastný varovný limit. Tento rast bol čiastočne ovplyvnený aktualizáciou záväzkov v rámci programov zelenej energie, čo spôsobilo zvýšenie dlhu o viac než 90 miliónov eur. Zahrnutie nových subjektov do verejného sektora taktiež prispelo k posunom v štatistikách predchádzajúcich období, ktoré viedli k úpravám rozmedzí od mínus 115 miliónov po plus 116 miliónov eur.
Pod drobnohľadom sa ocitá najmä ústredná štátna správa, ktorá skončila rok 2024 s deficitom 7,4 miliardy eur. Miestne samosprávy vykázali mínus 102 miliónov eur, avšak fondy sociálneho zabezpečenia si udržali prebytok vo výške 348 miliónov, čo pomohlo mierne zmierniť negatívne trendy.
Hrozby do budúcnosti
Aktuálne údaje o vývoji verejných financií predstavujú dôrazné varovanie pred prípravou rozpočtu na rok 2026. Analytici varujú, že ak sa vláde nepodarí zvýšiť príjmy bez ďalšieho zvýšenia daní, deficit by mohol zostať na podobne vysokej úrovni aj v nadchádzajúcich rokoch. Európska komisia totiž od pandémie postupne sprísňuje kontrolu krajín, ktorých dlh presahuje 60 percent HDP, pričom Slovensko sa týmto kritériám nebezpečne približuje.
Výzvou na najbližšie obdobie ostáva konsolidácia verejných financií. Finanční odborníci zdôrazňujú, že bez systematických reforiem a dôrazu na kontrolu verejných výdavkov Slovenská republika riskuje dlhodobú destabilizáciu svojich rozpočtových cieľov.
