Slovensko sa ocitlo v alarmujúcej ekonomickej situácii. Každý tretí obyvateľ krajiny poberá aktuálne niektorý z dôchodkov, čo z neho robí štát s najvyšším podielom dôchodcov v celej Európskej únii. Na riziká tohto neutešeného vývoja upozorňujú analytici inštitútu Dáta bez pátosu, pričom zdôrazňujú, že bez zásadných reforiem môže krajina skončiť podobným scenárom ako Grécko po krachu jeho sociálneho systému.
Rekordne vysoký počet dôchodcov ohrozuje ekonomiku
Podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2023 činí podiel Slovákov poberajúcich dôchodkové dávky až 33,2 percenta. Európsky priemer je pritom výrazne nižší, a to 27,2 percenta. V absolútnych číslach dnes dôchodkové dávky poberá približne 1,82 milióna Slovákov, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 45-tisíc osôb. Takýto vysoký počet dôchodcov kladie na štátny rozpočet obrovský tlak – výdavky len na starobné dôchodky dosahujú aktuálne až 7,6 percenta hrubého domáceho produktu, pričom v roku 2021 to bolo 6,5 percenta HDP.
Zvlášť citlivou skupinou sú ľudia vo veku od 50 do 74 rokov. Viac ako polovica populácie v tejto skupine dnes poberá starobný alebo invalidný dôchodok. Slovensko tým vysoko prevyšuje európsku úroveň, ktorá sa pohybuje v tejto vekovej kategórii okolo 45 percent. Analytici varujú, že pokiaľ by štát bol nútený pristúpiť k radikálnym opatreniam podobným tým v Grécku, okolo 350-tisíc slovenských dôchodcov by mohlo zostať bez príjmu.
Systém dôchodkových dávok je neefektívny a nákladný
Hlavným problémom pritom nie je len samotný počet dôchodcov, ale aj spôsob, akým Slovensko rozdeľuje dôchodkové dávky. Z celkovo ročne vynakladaných 15 miliárd eur smeruje až štvrtina na zabezpečenie chorých a zdravotne postihnutých, čo je o približne 1,5 miliardy eur viac, než činí európsky priemer. Situáciu ešte zhoršilo zavedenie tzv. trinástych dôchodkov, ktoré navýšilo výdavky na sociálny systém o ďalšiu jednu miliardu eur ročne.
Experti taktiež poukazujú na výrazný počet „papierových invalidov“ a vysokú mieru čerpania nemocenských dávok v porovnaní so susednými krajinami. Nedostatočná kontrola účelnosti výdavkov a relatívne nízky vek dôchodcovského odchodu, ktorý Slovensko stále uplatňuje, spôsobujú ešte vyššie zaťaženie ekonomicky aktívnej časti populácie. Analytici preto zdôrazňujú, že reformy sú nevyhnutné a mali by zahŕňať jednak prísnejšiu kontrolu výdavkov, jednak posun v hranici odchodu do dôchodku.
Bez okamžitej reformy hrozí Slovensku grécka kríza
Experti jednoznačne upozorňujú, že Slovensko sa blíži k scenáru, s akým sa v minulosti muselo vyrovnať Grécko, teda k finančnému krachu štátneho dôchodkového systému. Bez rýchlej a rozhodnej reformy sociálneho zabezpečenia, zdôrazňujú analytici, nastane situácia, keď čoraz menší počet ekonomicky aktívnych ľudí už nebude schopný financovať stále početnejšiu armádu dôchodcov. Výsledkom by mohol byť prudký pokles životnej úrovne, ako aj drakonické obmedzenie poskytovaných sociálnych dávok.
Podľa analýzy Dáta bez pátosu sú problémy slovenského sociálneho systému čisto matematické a demografické. Starnutie populácie pokračuje rapídnym tempom a súčasné parametre a limity dávok presahujú možnosti domáceho hospodárstva. Bez včasnej zmeny hospodárenia sociálneho systému sa Slovensko ocitne vo finančnej kríze. Odborníci preto apelujú na politikov a spoločnosť, aby pristúpili k otvorenej diskusii a prijali nevyhnutné zmeny čo najskôr. V opačnom prípade príde dramatický ekonomický úpadok a sociálne dôsledky, ktoré postihnú všetkých občanov.
