V roku 2025 sa Slovensko ocitlo v situácii, ktorá vzbudila vážnu pozornosť domácich aj európskych inštitúcií. Verejný dlh krajiny dosiahol nový historický vrchol, pričom jeho podiel na HDP prvýkrát prekonal dlh Nemecka. Tento znepokojujúci vývoj potvrdzujú nové dáta Európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré poukazujú na neudržateľný rast zadlženia a výrazné problémy verejných financií. Slovensko tak vstupuje do obdobia, kedy je nevyhnutná hlboká konsolidácia, sprevádzaná opatreniami s priamym dopadom na ekonomiku aj obyvateľov.
Najvyšší verejný dlh v histórii
Podľa najnovších dát od Eurostatu verejný dlh Slovenska stúpol v prvom štvrťroku 2025 na 62,8 % HDP, čo predstavuje medzištvrťročný nárast o 3,5 percentuálneho bodu. Takýto prudký rast bol zaznamenaný len v Rakúsku, ktoré však stále zostáva v o niečo lepšej situácii. Historický moment nastal aj v porovnaní s Nemeckom, ktorého zadlženie dosiahlo „len“ 62,3 % HDP.
Aj v rámci Vyšehradskej štvorky sa Slovensko umiestnilo na nepriaznivom druhom mieste v rebríčku zadlženia. Očividne viac zadlžené ostáva iba Maďarsko, avšak Poľsko a Česko majú výrazne nižšie úrovne dlhu, pričom Česko drží svoj verejný dlh pod 41 % HDP. Otázkou ostáva, ako bude krajina narábať s takýmto stavom, keďže doterajšie opatrenia zatiaľ nepriniesli viditeľné pozitívne výsledky.
Konsolidácia s negatívnym dopadom na ekonomiku
V snahe reagovať na nepriaznivý vývoj zaviedla slovenská vláda začiatkom roka 2025 nový konsolidačný režim, ktorý zahŕňa zvýšenie DPH na 23 %, zavedenie transakčnej dane a ďalšie fiškálne opatrenia. Analytici upozorňujú, že kombinácia vyšších daní a inflačného prostredia oslabuje domáci dopyt a spôsobuje výrazné problémy firmám, ktoré musia čeliť rastúcim nákladom. Inflácia sa udržuje na úrovni 10 % v niektorých sektoroch, ako je napríklad stravovanie, čo zasahuje domácnosti a obmedzuje ich spotrebu.
Externé faktory situáciu ešte viac komplikujú. Americké clá vo výške 25 % na európsky automobilový priemysel by mohli vážne zasiahnuť slovenský priemysel, ktorý sa vo veľkej miere orientuje na výrobu dielcov pre nemecké a francúzske automobilky. Tieto clá by sa prejavili s oneskorením, no celkový vplyv môže byť devastujúci. Napriek nízkej nezamestnanosti zostáva celkové nastavenie ekonomiky v defenzívnom móde.
Budúcnosť v znamení šetrenia a daní
S neustále rastúcim dlhom bude slovenská vláda nútená prijímať ďalšie opatrenia na zmiernenie finančnej situácie. Na jeseň plánuje predstaviť nový konsolidačný balík v hodnote niekoľkých miliárd eur, pričom reálne možnosti zahŕňajú buď ďalšie zvyšovanie daní, alebo dramatické škrty vo výdavkoch štátu. Obe alternatívy však môžu znamenať ďalšie brzdenie už tak oslabeného hospodárskeho rastu.
Rastúci verejný dlh má zároveň negatívne dopady na kvalitu života občanov. Jeden z najviditeľnejších dôsledkov je znižovanie disponibilných príjmov obyvateľov v dôsledku vyššieho daňového zaťaženia. Navyše, drahšie úverovanie zo strany štátu znamená vyššie úroky pre bežné hypotéky a pôžičky. Nepriame dôsledky zadlženia sú citeľné v zhoršujúcej sa kvalite verejných služieb – od zdravotníctva cez školstvo až po infraštruktúru – čo ešte viac zaťažuje každodenný život Slovákov.
Hrozba pre budúce generácie
Dlhodobé riziká, ktoré prináša narastajúci dlh, ohrozujú nielen súčasnosť, ale aj budúcnosť krajiny. Okrem straty dôvery investorov a možnej ekonomickej krízy vysoký dlh znamená záťaž pre ďalšie generácie. Naše deti a vnúčatá budú musieť čeliť vyšším daňovým zaťaženiam a slabšej kvalite života, pričom stabilita dôchodkového a sociálneho systému bude pod intenzívnym tlakom.
Neprehliadnite
Súčasná situácia si vyžaduje odvážne a efektívne rozhodnutia, ktoré by dokázali zastaviť negatívny vývoj. Výzvou pre politickú reprezentáciu je nielen obmedziť zadlženie, ale zároveň zabezpečiť, aby konsolidačné opatrenia neochromili už aj tak zraniteľnú slovenskú ekonomiku. Ak sa to nepodarí, Slovensko môže čeliť vážnym dôsledkom, ktoré budú pociťované desaťročia.
