Mnohí Slováci aktuálne prežívajú neisté obdobie a majú obavy o svoju finančnú budúcnosť. Už teraz sú domácnosti pod veľkým tlakom, najmä pre pokračujúcu vládnu konsolidáciu, ktorá so sebou priniesla zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) a transakčnú daň. Občanov čakajú ďalšie podobné opatrenia, keďže konsolidačný plán má pokračovať nielen v roku 2026, ale zrejme aj v roku 2027. Podľa najnovšieho prieskumu Ipsos pre Inštitút Martina Filka, na ktorý upozornili Správy STVR, väčšina populácie očakáva, že kvalita ich života sa bude v nadchádzajúcom období zhoršovať.
Polovica Slovákov očakáva horšie časy
Až polovica respondentov sa vyjadrila, že očakáva zhoršenie životnej úrovne už počas budúceho roka. Hlavným dôvodom sú rastúce výdavky domácností, pričom ani mnohí voliči vládnych strán nezdieľajú optimizmus. Podľa zverejnených výsledkov sa až 80 percent voličov opozičných strán pripravuje na zvýšenie výdavkov v najbližších mesiacoch. Podobne však situáciu vidia aj priaznivci kabinetu—78 percent voličov strany Hlas a 63 percent zo Smeru očakáva zhoršenie osobnej finančnej situácie.
Len malá časť opýtaných Slovákov (približne tretina) očakáva, že ich príjmy budú rásť. Väčšina predpokladá stagnáciu zárobkov, prípadne i ich zníženie. Najzraniteľnejšou skupinou ostávajú živnostníci a malí podnikatelia—z nich až 44 percent predpokladá zníženie príjmov, čo súvisí s poklesom dopytu, vyššími daňami i celkovou ekonomickou neistotou.
Slovenské domácnosti žijú od výplaty k výplate
Prieskum zdôraznil ďalšie alarmujúce skutočnosti. Hoci 60 percent Slovákov uvádza, že ich mesačný príjem pokrýva všetky základné potreby, iba 29 percent si dokáže odkladať úspory. Takto veľká časť populácie žije fakticky bez akejkoľvek finančnej rezervy, ktorá je nevyhnutná pri neočakávaných výdavkoch. Výdavok vo výške 1 000 eur by spôsoboval vážne problémy až polovici všetkých opýtaných.
Situácia je ešte kritickejšia v niektorých špecifických skupinách obyvateľov, ako sú jednorodičia alebo občania starajúci sa o seniorov či osoby so zdravotným postihnutím. Finančný šok vo výške tisíc eur by nevedelo bez ťažkostí zvládnuť 89 percent jednorodičov a až 68 percent ľudí s opatrovateľskými povinnosťami. Tieto údaje poukazujú na vážnu sociálnu zraniteľnosť veľkej časti slovenských rodín.
Nízka kúpna sila radí Slovensko na koniec Európy
V medzinárodnom porovnaní platových podmienok obyvatelia Slovenska nepatria medzi úplne najslabšie zarábajúcich Európanov, no situácia sa mení pri zohľadnení kúpnej sily — teda reálneho množstva tovarov a služieb, ktoré si môžeme zo svojich príjmov dovoliť. Podľa porovnania priemerných čistých príjmov upravených o paritu kúpnej sily (PPS) má Slovensko v rámci celej Európskej únie najnižšiu hodnotu, ktorá dosahuje len 16 784 eur ročne. Priemer EÚ, ktorý je 28 906 eur ročne, je pre nás stále výrazne vzdialený.
Aj keď hrubé ročné príjmy slovenských zamestnancov nie sú najnižšie, čisté príjmy po zdanení a odvodoch v kombinácii s vysokými životnými nákladmi túto skutočnosť menia veľmi zásadne. Z tohto pohľadu sú Slováci s odstupom najslabšou ekonomikou EÚ, čo jasne ilustruje ekonomickú priepasť medzi krajinami západnej a východnej Európy.
Pre porovnanie, na prvých miestach rebríčka po úprave PPS sú krajiny ako Holandsko (40 948 eur) či Luxembursko (37 630 eur). Mimo EÚ vedie Švajčiarsko s čistým ročným zárobkom vyše 48-tisíc eur v PPS, nasledované Nórskom a Rakúskom. Toto porovnanie jasne ukazuje na pretrvávajúce nerovnosti, na čo najviac doplácajú práve krajiny ako Slovensko.
Neprehliadnite
Vzhľadom k pretrvávajúcim trendom, ktoré pramenia z aktuálneho prieskumu, sa môže slovenská situácia v blízkom čase ešte zhoršiť. Odborníci i bežní občania preto apelujú na vládu, aby tieto údaje vzala do úvahy pri príprave ďalších opatrení tak, aby sa citlivá sociálno-ekonomická rovnováha ešte viac nenarušila.
