Ekonomická situácia Slovenska prechádza kritickou fázou. Rastúca inflácia, vysoká nezamestnanosť, nízke platy a zhoršujúci sa stav verejných financií sa stali hlavnými znakmi súčasného stavu hospodárstva. Situáciu ešte viac komplikuje zvýšená daň z pridanej hodnoty (DPH) a zavedenie novej transakčnej dane. Hoci verejnosť a niektorí politickí predstavitelia vinia Európsku úniu (EÚ), odborné analýzy ukazujú, že situácia je celkom opačná.
Ekonomika Slovenska je závislá od finančnej pomoci EÚ
Analýza expertov z projektu Dáta bez pátosu zdôrazňuje, že práve Európska únia zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní ekonomickej stability Slovenska. Od vstupu krajiny do spoločenstva prijalo Slovensko celkom 42 miliárd eur vo forme eurofondov. Po odpočítaní vlastných príspevkov do rozpočtu EÚ vo výške 17 miliárd eur z toho vyplýva čistý zisk približne 25 miliárd eur. Tento rozdiel predstavuje pri prepočte na aktuálnu hodnotu financie v objeme 30 až 35 miliárd eur.
Tieto zdroje boli rozhodujúce pri vybudovaní a modernizácii významných strategických projektov, medzi ktoré patria diaľnice, železničné trate, nemocnice, školy, zariadenia sociálnych služieb pre seniorov, projekty ochrany životného prostredia, čističky odpadových vôd, športoviská a kultúrne centrá. Bez podpory z eurofondov by väčšina týchto projektov jednoducho nikdy nevznikla.
Neprehliadnite
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) navyše potvrdila, že deficit verejných financií Slovenska sa minulý rok ešte viac prehĺbil. Krajina zaznamenala medziročný nárast deficitu o približne 0,5 percentuálneho bodu HDP, čo predstavuje navyše zvýšenie dlhu približne o 1,3 miliardy eur. Tento trend podľa analytikov naznačuje, že ekonomika Slovenska je čoraz zraniteľnejšia a bez externých príspevkov by čelila vážnej finančnej nestabilite.
Navyše podľa najnovších správ agentúry Bloomberg rastie obava európskych inštitúcií ohľadom politického kurzu slovenskej vlády, ktorá v poslednom období zintenzívnila konfrontačnú rétoriku s Bruselom. To vytvára riziko, že Slovensko môže prísť o prostriedky z eurofondov podobne ako Maďarsko, ktoré má už niekoľko rokov pozastavené platby z dôvodu podozrení z rozsiahlej korupcie a porušovania princípov právneho štátu.
Aký dopad by mal „Slovexit“ na ekonomiku?
Diskusiu o možnom vystúpení Slovenska z EÚ nedávno posunul do vážnejšej roviny Andrej Danko, predseda koaličnej SNS, ktorý otvorene naznačil potrebu zvážiť odchod zo spoločenstva. Analytici však varujú, že podobná iniciatíva by krajinu mohla uvrhnúť do ekonomického kolapsu.
Neprehliadnite
V prípade zastavenia prísunu európskych peňazí by rozpočtový deficit Slovenska podľa analytikov mohol dosiahnuť úroveň 8 až 9 percent HDP. Krajina by sa musela uchýliť k drahším pôžičkám na finančných trhoch, kde by úrokové sadzby vzrástli. Pri aktuálnom verejnom dlhu vo výške 60 miliárd eur by zvýšenie úrokových sadzieb znamenalo vyššie náklady na jeho obsluhu až o jednu miliardu eur ročne.
Analýza tiež zdôrazňuje, že vystúpením z EÚ a eurozóny by Slovensko okamžite čelilo oslabeniu novej meny (pravdepodobne slovenskej koruny) približne o 3 percentá. To by vytvorilo silné turbulencie na domácich finančných trhoch a zásadne ovplyvnilo verejné financie. Krajina by tiež musela nájsť nové zdroje financovania obrany, ak by opustila NATO, čo by dodatočne zvýšilo rozpočtové zaťaženie až na kritických 10 percent HDP. Situácia by sa podľa odborníkov mohla podobať scenáru, ktorý zažilo Grécko počas finančnej krízy.
Potrebné sú zásadné reformy a zmena prístupu vlády
Okrem dôsledkov vystúpenia z EÚ analytici varujú, že súčasná vládna politika prispieva k postupnému ekonomickému úpadku. Kľúčové problémy ako rozsiahla korupcia, negatívne demografické trendy, pokles investícií a nedostatočný rast produktivity práce ostávajú stále nevyriešené. Pri pokračovaní týchto negatívnych trendov Slovensko podľa expertov nevyhnutne upadne do stagnácie.
Navyše vláda odmieta uvoľniť svoju migračnú politiku, hoci práve imigrácia by mohla byť riešením starnúcej populácie a nedostatku pracovných síl. Analýzy tvrdia, že vedenie krajiny sa čoraz viac orientuje na východnú Európu a Rusko, čím sa Slovensko ešte viac izoluje od dôležitých európskych partnerov a oslabuje šancu na obnovu ekonomického rastu.
Záverečné stanovisko odborníkov jasne poukazuje na fakt, že bez zmeny politického smerovania a účinnejšieho boja proti korupcii Slovensko nebude schopné nielen stabilizovať svoju ekonomiku, ale ani ochrániť životnú úroveň svojich obyvateľov. Výzvy zostávajú veľké – kľúčovú rolu preto zohrávajú rozumné politické rozhodnutia, strategické investície a udržanie dobrých vzťahov s Európskou úniou.
