Parlament schválil štátny rozpočet na rok 2026, ktorý predpokladá mierne zníženie deficitu z očakávaných piatich percent HDP v roku 2025 na 4,1 percenta HDP. Aj keď to predstavuje pozitívny krok smerom k ozdraveniu verejných financií, experti upozorňujú na pretrvávajúce riziká, ktoré môže tento rozpočet priniesť, a obzvlášť na zhoršujúci sa stav verejných financií Slovenska.
Plánovaný deficit a konsolidačné opatrenia
Schválený rozpočet počíta so znížením deficitu verejných financií na 4,1 percenta HDP, čo zodpovedá približne 5,9 miliardám eur. Celkové výdavky štátu sú plánované na 67,9 miliardy eur, pričom príjmy by mali dosiahnuť 62 miliárd eur. Tento vývoj má byť umožnený balíkom konsolidačných opatrení, ktorého hodnota prekračuje 2,7 miliardy eur. Z toho väčšina bude pochádzať zo zvyšovania daní a odvodov a zníženia výdavkov štátu.
Na strane výdavkov štát počíta s úsporami vo výške 1,3 miliardy eur, pričom 535 miliónov eur má pochádzať zo zmrazenia platov zamestnancov verejného sektora a obmedzenia výdavkov na chod štátu. Ďalšie úspory vo výške 130 miliónov eur sa očakávajú v samospráve a 420 miliónov eur prostredníctvom financovania energopomoci z európskych fondov. Najväčšie položky rozpočtu budú naďalej tvoriť výdavky na sociálnu oblasť, dôchodky, zdravotníctvo a školstvo.
Vysoké riziká a historické maximum daní
Aj napriek plánovanému zníženiu deficitu odborníci varujú pred nárastom verejného dlhu, ktorý má podľa očakávaní dosiahnuť 62,8 percenta HDP v roku 2026. To predstavuje nárast oproti hodnote 61,5 percenta HDP v roku 2025. Bez prijatia ďalších opatrení na konsolidáciu verejných financií hrozí, že tento trend bude pokračovať, čím sa Slovensko bude vzďaľovať od cieľa stlačiť deficit pod tri percentá HDP do roku 2028.
Nový rozpočet taktiež prinesie historicky najvyššiu úroveň daňového zaťaženia, čo zasiahne nielen firmy a zamestnancov, ale aj živnostníkov a spotrebiteľov. Tretí rok po sebe s deficitom presahujúcim päť percent HDP a rastúce daňové zaťaženie vyvolávajú obavy mnohých ekonómov, ktorí upozorňujú na rastúcu únavu spoločnosti zo stále nedostatočných výsledkov konsolidačných opatrení.
Potenciálne dôsledky nízkej stability
Stav verejných financií sprevádza viacero varovných signálov. Nárast úrokových nákladov na verejný dlh, ktorý štát musí splácať, ako aj riziko zníženia ratingu krajiny medzinárodnými agentúrami, by mohli výrazne skomplikovať budúce požičiavanie Slovenska na zahraničných trhoch. Takýto vývoj by ďalej zvýšil záťaž na štátne financie a mohol by viesť k tzv. „gréckej ceste“, teda scenáru finančného kolapsu.
Aj keď odborníci označujú tento scenár za veľmi vzdialený, upozorňujú, že bez výraznej zmeny aktuálnych trendov je riziko bankrotu reálnou hrozbou v horizonte nasledujúcich desiatich rokov. Súčasná stratégia, akokoľvek orientovaná na ozdravenie verejných financií, podľa kritikov nepostačuje na dosiahnutie dlhodobej finančnej stability Slovenska.
Rozpočet na rok 2026 tak naznačuje cestu plnú výziev, ktorá si bude vyžadovať nielen hospodárske reformy, ale aj politickú vôľu na systematickú konsolidáciu verejných financií, aby krajina úspešne čelila budúcim rizikám.
