Na pôde Európskeho parlamentu zazneli ostré varovania týkajúce sa situácie na Slovensku. Dve misie Európskeho parlamentu, ktoré nedávno navštívili Slovensko, predložili správy obsahujúce závažné zistenia o možnom ohrození právneho štátu, transparentného využívania eurofondov a slobody médií. Údaje vyvolali ostrú diskusiu o tom, kam krajina smeruje v otázkach spravodlivosti a demokratických hodnôt.
Ohrozenie právneho štátu a využívania financií EÚ
Misia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT) identifikovala série krokov slovenskej vlády, ktoré podľa jej hodnotenia podkopávajú transparentnosť a zodpovednosť verejných činiteľov. V správe, ktorá vznikla po návšteve delegácie na Slovensku, boli ako hlavné problémy označené zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zníženie trestov za korupčné delikty a znížená ochrana oznamovateľov korupcie. Tieto opatrenia považuje misia za ohrozujúce základnú funkčnosť právneho štátu.
Delegácia sa zároveň zaoberala nedostatkami vo fungovaní Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), kde štrukturálne problémy a slabé kontrolné mechanizmy ohrozujú správne využívanie rozpočtu EÚ. Znepokojujúcim zistením boli aj prípady, kedy financie určené na podporu rómskych komunít smerovali na projekty s otázne reálnym dopadom. Kontroverzné boli aj prípady, kde prostriedky EÚ skončili pri financovaní súkromných projektov, napríklad rezidencií maskovaných ako penzióny.
Podľa správy misia obdržala tisíce rôznych podnetov od občanov Slovenskej republiky, z ktorých približne 200 sa nachádza v štádiu vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskou prokuratúrou (EPPO). Vyšetrovacie orgány týmto získali nové impulzy pre ochranu finančných záujmov Únie.
Slovensko pod rizikom medzinárodnej kritiky
Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) vo svojej samostatnej správe uviedla, že Slovensko sa môže stať ďalším členským štátom EÚ, ktorý bude čeliť prísnejším právnym a finančným opatreniam, podobne ako Maďarsko. Závažnou otázkou je, že až 80 % verejných investícií na Slovensku závisí od európskych financií, čo kladie nároky na zodpovedné a transparentné kroky vlády.
Medzi identifikovanými problémami bola spomenutá diskreditácia sudcov a zmeny v trestnej legislatíve. Skrátenie premlčacích lehôt pre korupčné trestné činy či časté využívanie paragrafu 363 boli označené ako faktory, ktoré ohrozujú dôveryhodnosť justičného systému. Zvláštnu pozornosť vyvolala reorganizácia Národnej kriminálnej agentúry, vážnejšie prípady korupcie tak môžu byť vystavené ďalším prieťahom.
Skupina sa okrem toho zamerala aj na oblasť slobody médií. Zrušenie RTVS a zriadenie STVR bolo označené za krok smerujúci k oslabeniu plurality a nezávislosti médií, čo môže priamo poškodiť demokraciu. Sporná bola tiež novela o neziskových organizáciách, ktorá ohrozuje ich autonómiu a možnosť nezávislého fungovania. Rovnako tak boli kritizované zmeny v legislatíve, ktoré viedli k ukončeniu viacerých vyšetrovaní vysokopostavených osôb na Slovensku, často kvôli právnym zmenám znižujúcim tresty alebo preklasifikovaniu činov na priestupky.
Smer k náprave alebo smerom späť?
Európska komisia vo svojej výročnej správe o právnom štáte vyjadrila obavy, že odporúčania pre Slovensko ostávajú väčšinou nesplnené. Nových sedem odporúčaní pre krajinu zahŕňa zlepšenie nezávislosti Súdnej rady, zavedenie mechanizmov na ochranu sudcov pred politickým tlakom, ako aj posilnenie možností stíhania za korupciu na vyšších miestach.
Neprehliadnite
Brusel upozornil na riziko, že právne zmeny ovplyvňujú efektivitu prebiehajúcich vyšetrovaní voči vládnym úradníkom a podnikateľom. Ako dôkaz uviedla Komisia príklady prípadov, ktoré boli premlčané alebo revidované z trestných činov na priestupky. Tento vývoj označila za kritický, pretože podkopáva dôveru občanov v spravodlivé fungovanie verejnej správy.
Predstavitelia Európskej únie vyjadrili zámer pokračovať v monitorovaní situácie a presadzovať zmeny, ktoré zaistia ochranu finančných prostriedkov Únie, ale aj samotných demokratických hodnôt. Slovenské orgány tak čaká výzva nielen v otázkach legislatívy, ale aj vo verejnej dôvere voči štátnym inštitúciám.
