Slovenskí pekári a mlynári bijú na poplach a upozorňujú na vážne riziko, ktoré môže vyplynúť z nepripravenosti krajiny na potenciálny nedostatok základných potravín. Podľa ich názoru sa štát nevenuje dostatočne podpore domácej produkcie chleba, múky a pečiva, čo by v prípade krízových situácií mohlo viesť k závažným problémom. Súčasná politická priorita na posilňovanie rozpočtu obrany prenecháva podľa nich agropotravinársky sektor v tieni.
Balans medzi obranou a sebestačnosťou
V nadchádzajúcom rozpočte vláda plánuje navýšiť výdavky na obranu o 150 miliónov eur. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov však tvrdí, že časť týchto zdrojov by mala byť pridelená na podporu domácej potravinárskej výroby. Podniky v tomto odvetví sa už teraz zaťažujú legislatívou týkajúcou sa kritickej infraštruktúry, čo podľa ich predstaviteľov zvyšuje ich náklady o stovky tisíc eur ročne. Mnohé menšie pekárne a mlyny preto stoja pred neľahkou dilemou – buď zvýšiť ceny, alebo riskovať ukončenie činnosti. Dlhodobé fungovanie bez systémovej podpory zo strany štátu označili za neudržateľné.
Potravinárska sebestačnosť je podľa odborníkov nielen ekonomickou, ale aj strategickou záležitosťou. Ako pripomínajú, Slovensko je situované blízko hraníc vojnového konfliktu a čelí riziku, že potenciálne krízové udalosti by mohli prerušiť dodávky potravín zo zahraničia. Zvýšenie domácej produkcie a zásob by preto malo byť jednou z hlavných priorít vlády.
Príklady zo zahraničia
Slovenskí pekári upozorňujú na pozitívny príklad susedného Poľska, ktoré v priebehu dvoch rokov vyčlení viac ako 2,3 miliardy eur na posilnenie kritickej infraštruktúry vrátane agropotravinárstva. Považujú tamojšiu stratégiu za modelový príklad, ktorý dokazuje, že ochrana potravinovej bezpečnosti je rovnocenná s obrannými výdavkami. Zväz upozorňuje, že Slovensko naproti tomu čoraz viac závisí od dovozov pečiva a ďalších potravinárskych výrobkov zo západnej Európy, čo oslabuje regionálnu produkciu aj ekonomickú stabilitu sektora.
Podnikatelia v odvetví zároveň zdôrazňujú, že pandémia COVID-19 ukázala, aké dôležité je mať strategické zásoby. Poukazujú na Fínsko ako na krajinu, ktorá bola pripravená a dokázala realizovať svoje potreby bez prehnaných výdavkov. Podľa slovenských pekárov si podobnú pripravenosť musí osvojiť aj Slovensko, keďže budúce krízy môžu prísť náhle a nepredvídateľne.
Riziko nedostatku
Odborníci varujú, že dlhodobé ignorovanie problému môže mať vážne následky. V prípade živelnej pohromy alebo ozbrojeného konfliktu by sa Slovensko mohlo ocitnúť v situácii, keď by v krajine nebol dostatok základných potravín vrátane chleba. Ekonomicky ohrozené skupiny obyvateľov by si navyše nemuseli dovoliť zvyšujúce sa ceny produktov, čím by sa problém ešte prehĺbil. Už dnes mnohé pekárne bojujú s udržaním prevádzky a akékoľvek narušenie medzinárodných dodávateľských reťazcov by mohlo mať fatálne dôsledky na zásobovanie trhu.
Slovenský zväz pekárov opakuje, že bez konkrétnych krokov na podporu domácej výroby Slovensko zostáva zraniteľné voči vonkajším výkyvom. Ak nebudú prijaté opatrenia na posilnenie potravinovej bezpečnosti, krajina riskuje, že v čase kríz nebude schopná zabezpečiť dostatočné zásoby pre svoje obyvateľstvo.
