V prvom štvrťroku 2025 dosiahol verejný dlh Slovenska úroveň 62,8 % HDP, čím patrí medzi najrýchlejšie rastúce v celej Európskej únii. Situácia sa výrazne nelíši ani pri porovnaní so susedným Rakúskom, ktoré taktiež čelí rapídnemu nárastu dlhu. Aj napriek očakávanému miernemu poklesu na 61,8 % HDP ku koncu roka ide o najvyšší dlh v histórii Slovenska, čo signalizuje vážny problém pre súčasné i budúce generácie.
Rast dlhu a jeho dôsledky pre domácnosti
Stále rastúci trend verejného dlhu má priame dopady na finančnú situáciu všetkých občanov. Náklady na úroky z dlhu prekonajú tento rok 2 miliardy eur, čo je suma, ktorá by mohla byť využitá v oblastiach ako zdravotníctvo, školstvo či infraštruktúra. Navyše, úroveň úrokových sadzieb, ktoré si Slovensko požičiava, ovplyvňuje aj dostupnosť a cenu úverov v celej ekonomike. Výsledkom sú vyššie splátky hypoték a úverov, ktoré zasahujú bežných obyvateľov aj firmy.
Problém negatívne ovplyvňuje aj firemný sektor, ktorý čelí vyšším nákladom na financovanie svojich projektov. Kým štát absorbuje značnú časť kapitálu na trhu, súkromné firmy majú obmedzenú dostupnosť investícií, čo brzdí ich rozvoj, inováciu a tvorbu pracovných miest. Tento efekt, známy ako vytláčanie súkromných investícií, predstavuje výraznú brzdu ekonomického rastu.
Hrozby a riziká nadmerného zadlžovania
Dlhodobé negatíva narastajúceho dlhu sú mnohovrstevné. Medzi najväčšie riziká patrí strata dôvery zahraničných investorov, ktorí môžu začať pochybovať o schopnosti Slovenska splácať svoje záväzky. V takom prípade by požadovali vyššie úroky alebo by upustili od požičiavania, čím by sa situácia krajiny ešte viac zhoršila.
Okrem bezprostredných priamejších dopadov, ako sú nárasty cien energií, potravín a služieb, sa prejavujú aj systémové riziká. Slovenský trh čelí spomaleniu ekonomickej aktivity, pričom obchodné vojny a stagnujúca spotreba komplikujú vyberanie daní. Bez ďalších opatrení na konsolidáciu financií môže štátny dlh do konca volebného obdobia presiahnuť 75 % HDP a v roku 2027 dosiahnuť neudržateľnú úroveň viac ako 100 miliárd eur.
Pokles životnej úrovne Slovákov
Aktuálna ekonomická situácia zhoršuje finančnú stabilitu domácností. Väčšina Slovákov pociťuje medziročné zvýšenie mesačných nákladov, najčastejšie o 100 až 200 eur. Dôvody tohto rastu zahŕňajú všeobecné zdražovanie, vysoké ceny potravín, energií a rast daňového zaťaženia. Podľa prieskumu až 52 % obyvateľov hodnotí svoju finančnú situáciu negatívnejšie ako začiatkom roka 2024.
Nedostatočná efektivita vládnych opatrení na ozdravenie financií v kombinácii s pomalou reakciou na ekonomické výzvy vedie k prehlbovaniu ekonomických problémov krajiny. Výsledkom sú dlhodobé náklady, ktoré budú musieť hradiť všetci – od jednotlivcov až po verejné inštitúcie.
Slovensko sa ocitá v situácii, kedy na jej vyriešenie nestačia kozmetické úpravy hospodárenia. Dôležité je zamerať sa na udržateľné politiky, ktoré prinesú komplexné ozdravenie verejných financií a zabezpečia ekonomickú stabilitu do budúcnosti.
