Slovensko vstupuje do ďalších rokov s plánom na ozdravenie verejných financií, ktorý má na papieri priniesť konsolidáciu, podľa najnovších prepočtov Národnej banky Slovenska však pokrýva len menšiu časť potrebných zmien. Rozpočtový rámec na roky 2026 až 2028 rieši približne tretinu ozdravnej cesty, zatiaľ čo verejný dlh zostáva vysoko a zásadné rozhodnutia sa odkladajú na neskôr.
Rozpočtová politika sa tým posúva do polohy, v ktorej štát deklaruje úsilie o konsolidáciu, ale podľa analytikov rieši jadro problému len čiastočne. Odborné odhady upozorňujú, že ak sa do konca tohto desaťročia neuskutočnia hlbšie reformy, po roku 2028 môže prísť výrazne tvrdšie a bolestivejšie dobiehanie, ktoré zasiahne verejné financie aj bežné domácnosti.
Konsolidačný balík a dlh
Vláda plánuje od roku 2026 spustiť konsolidačný balík v objeme 2,7 miliardy eur. Štát chce znížiť deficit najmä vyšším daňovým a odvodovým zaťažením, pomalším rastom platov vo verejnej správe a škrtaním výdavkov. Počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe však ďalej rastie, takže úspory nevznikajú reálnym znižovaním počtu ľudí, ale najmä obmedzením rastu miezd.
NBS označuje takýto prístup za povrchové riešenie, ktoré môže krátkodobo znížiť náklady, ale má len obmedzený dlhodobý účinok. Podľa prognóz zostane aj po realizácii plánovanej konsolidácie verejný dlh vysoký. V roku 2028 by mal dosiahnuť približne 70 percent hrubého domáceho produktu a v nasledujúcej dekáde môže prekročiť hranicu 90 percent HDP.
Aktuálny obraz relatívne stabilného dlhu je navyše do veľkej miery výsledkom využívania hotovostných rezerv štátu. Tie len dočasne udržiavajú podiel dlhu na výkone ekonomiky blízko úrovne 60 percent. Ak sa politika nezmení, čistý dlh bude ďalej stúpať a po roku 2028 môže jeho rast výrazne zrýchliť, pričom konsolidačné opatrenia samy osebe podľa NBS oslabia v roku 2026 rast HDP približne o 0,8 percentuálneho bodu.
Vyššie dane, slabší rast
Plánované zvýšenie daní a odvodov sa priamo dotkne podnikov aj obyvateľov. Firmám zostane menej zdrojov na investície a rozširovanie výroby a domácnostiam po zdanení a odvodoch ubudne z príjmov. Zároveň sa očakáva pomalší ekonomický rast, ktorý obmedzí priestor na zvyšovanie miezd a môže priniesť stagnáciu príjmov či dokonca prepúšťanie v niektorých sektoroch.
Verejný dlh dlhodobo udržiavaný nad hranicou 60 percent HDP zvyšuje riziko, že štát bude v budúcnosti nútený ďalej zvyšovať daňové zaťaženie alebo obmedzovať výdavky. V kombinácii so starnutím populácie, rastúcimi sociálnymi výdavkami a vyššími úrokovými nákladmi sa tak tlak na verejné financie môže postupne preniesť do výraznejšej záťaže pre daňovníkov.
Bez reforiem len odklad problému
Analýza NBS zdôrazňuje, že samotné krátkodobé škrty a obmedzovanie prevádzkových výdavkov štátu dlhodobú stabilitu nezaručia. Kľúčom má byť výrazné zvýšenie efektívnosti verejnej správy, redukcia neefektívnych položiek v rozpočte a podpora potenciálu ekonomiky cez investície do vzdelávania, inovácií a digitalizácie. Bez takýchto krokov zostane konsolidácia len dočasným prekrytím hlbšieho problému.
Neprehliadnite
Deficit verejných financií sa má podľa plánov do roku 2028 na papieri znižovať len za predpokladu, že vláda príjme ďalšie, dnes bližšie nešpecifikované opatrenia. Aj v prípade ich realizácie by sa mal verejný dlh udržať nad úrovňou 60 percent HDP a čistý dlh pri nezmenenej politike ďalej narastať. Slovensko tak podľa odborníkov smeruje k rastúcej daňovej a dlhovej záťaži, ak sa zásadná zmena vo fungovaní štátu bude naďalej odkladať.
Pokiaľ sa diskusia bude sústreďovať iba na samotnú konsolidáciu a nie na skutočnú modernizáciu verejného sektora, zostane pre veľkú časť ľudí vnímaná skôr ako brzda hospodárskeho rastu než ako cesta k stabilite. NBS varuje, že ak do roku 2028 nepríde k systémovým reformám, môže krajinu čakať tvrdé vytriezvenie v podobe náročnejších rozhodnutí a výraznejších zásahov do rozpočtov domácností aj firiem.
