Slovensko čelí závažnému ekonomickému ohrozeniu v dôsledku historicky rekordného podielu dôchodcov. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu za rok 2023 až 33,2 % obyvateľov krajiny poberá dôchodok, čo predstavuje najvyšší podiel v celej Európskej únii. Priemer EÚ pritom dosahuje len 27,2 %. Analytici varujú, že súčasná situácia pripomína obdobie pred finančným kolapsom v Grécku a bez urýchlených reforiem môžu verejné financie Slovenska čeliť podobnému osudu.
Neudržateľný nárast nákladov na dôchodky
Počet slovenských dôchodcov v medziročnom porovnaní vzrástol o viac ako 45-tisíc osôb, pričom ich celkový počet momentálne presahuje 1,82 milióna. Tento prudký rast výrazne napína štátne financie – od roku 2021 do roku 2023 vzrástli náklady na starobné dôchodky z pôvodných 6,5 % HDP až na alarmujúcich 7,6 % HDP. Okrem toho situáciu komplikuje trinásty dôchodok, ktorého ročné náklady aktuálne presahujú jednu miliardu eur.
Závažným faktorom prispievajúcim k tejto ekonomickej hrozbe je relatívne nízky vek, v ktorom Slováci odchádzajú do penzie, ako aj vysoký počet poberateľov invalidných dávok. Mimoriadne kritická je situácia ľudí vo vekovej skupine 50 – 74 rokov; z nich na Slovensku čerpá nejakú formu dôchodkovej dávky až 55 %, zatiaľ čo európsky priemer je iba okolo 45 %. Grécko medzitým po zásadných ekonomických reformách znížilo porovnateľný ukazovateľ dokonca na približne 33 %.
Neefektívny systém potrebuje okamžité reformy
Odborné zistenia tiež poukazujú na nadmerné náklady v oblasti invalidných dôchodkov a sociálnych dávok pre zdravotne znevýhodnených. Až štvrtina slovenských sociálnych výdavkov je určená konkrétne tejto skupine, čo znamená približne o 1,5 miliardy eur ročne viac než priemer Európskej únie. Experti kritizujú najmä fenomén tzv. „papierových invalidov“, teda osôb s formálne priznaným postihnutím, ktoré im však v reálnom živote nebráni byť pracovnými aktívnymi.
Zahraničné príklady krajín ako Dánsko či Švédsko ukazujú, že efektívnou odpoveďou na tento narastajúci problém ekonomickej stability je zvýšenie veku odchodu do dôchodku, sprísnenie podmienok pre udelenie invalidného dôchodku a celková optimalizácia celého systému. Tieto štáty dokázali v minulosti účinne zvrátiť podobné nepriaznivé trendy a stabilizovať tak svoje verejné financie, ktorých rovnováha je nevyhnutná pre dlhodobú prosperitu krajiny.
Budúcnosť je ohrozená, rozhodnutia musia prísť teraz
Odborníci zhodne upozorňujú, že slovenský dôchodkový systém prestáva byť dlhodobo udržateľný. Prudký rast počtu dôchodcov sprevádza pokles ekonomicky aktívnej populácie, ktorá svojimi odvodmi celý systém financuje. Bez zásadných zmien tak podľa analytikov hrozí kolaps dôchodkového systému, ktorý vážne ohrozí budúce generácie. Kľúčové ekonomické údaje dokazujú, že čas na reformy, hoci politicky nepopulárne, je viac ako naliehavý.
Pokiaľ slovenská vláda okamžite nezakročí a nepodnikne rozhodujúce reformy, vyhliadky pre ďalšie generácie dôchodcov sú skeptické. Bez novej stratégie sociálneho zabezpečenia a financovania dôchodkov môže Slovensko už v najbližších rokoch zažiť scenario podobný gréckemu, ktorý svojho času vyvolal finančné otrasy po celej Európe. Každé ďalšie odkladanie reformných krokov pritom zvyšuje finančné riziko, ohrozuje životnú úroveň obyvateľov a spôsobuje ekonomickú neistotu v celej krajine.
