Slovensko si pripravilo približne 2,3 miliardy eur na zapojenie do nového obranného fondu Európskej únie SAFE, ktorý má podporiť nákupy vojenskej techniky. Po rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli to oznámil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. Diskusia sa venovala aj podpore Ukrajiny, využitiu zmrazených ruských aktív a bezpečnosti na západnom Balkáne.
Slovenská účasť v programe SAFE
Podľa Blanára ministri zahraničných vecí v Bruseli venovali veľkú pozornosť novému nástroju Európskej únie s názvom SAFE. Ide o špecializovaný program na obranné pôžičky s celkovým rámcom 150 miliárd eur, ktorý má umožniť výhodnejšie financovanie nákupov zbraní a iného vojenského vybavenia pre členské štáty EÚ a niektorých partnerských krajín. Slovenská republika si podľa ministra vyčlenila na účasť v tomto mechanizme približne 2,3 miliardy eur.
Blanár zdôraznil, že medzi členskými štátmi NATO rastie presvedčenie o potrebe vyšších investícií do obrany. Tento trend podľa neho badateľne podporujú aj Spojené štáty. „Námestník ministra zahraničných vecí veľmi akcentoval, aby európske krajiny prevzali viac zodpovednosti a predovšetkým aj nákladov na svoju bezpečnosť,“ priblížil minister s tým, že európski spojenci majú podľa Washingtonu zohrávať aktívnejšiu úlohu.
Postoj k vojne na Ukrajine
Šéf slovenskej diplomacie na stretnutí opätovne predstavil prístup Slovenska k prebiehajúcej vojne na Ukrajine. Vyzdvihol mierový plán, ktorý nedávno predstavila vláda prezidenta Donalda Trumpa, a označil ho za dôležitú iniciatívu. Podľa jeho slov sa o tomto návrhu už vedú rokovania s Kyjevom aj Moskvou a v rámci NATO pribúda partnerov, ktorí si podľa neho uvedomujú potrebu tento proces podporiť.
„Pozícia našej strany je jasná – musí to byť za účasti Ukrajiny a, samozrejme, aj primeranej účasti európskych partnerov,“ zdôraznil Blanár. Podľa ministra Slovenská republika presadzuje, aby akékoľvek mierové snahy prebiehali so súhlasom ukrajinskej strany a aby sa do nich zmysluplne zapojila Európska únia, ktorá nesie významnú časť politických aj finančných nákladov konfliktu.
Zmrazené ruské aktíva a pôžička pre Kyjev
V Bruseli sa riešila aj otázka plánovanej pôžičky pre Ukrajinu z výnosov zo zmrazeného ruského majetku. Podľa Blanára je Slovensko pri tejto téme zatiaľ zdržanlivé. Označil ju za formu konfiškácie, ktorá môže podľa neho negatívne zasiahnuť do prebiehajúcich mierových snáh. Uviedol, že vláda bude pristupovať k návrhom pragmaticky a odmietne také riešenia, ktoré by podľa jej názoru mohli ohroziť spomínaný mierový plán.
Minister dodal, že Slovenská republika si uvedomuje potrebu pokračovať v podpore Ukrajiny, zároveň však nechce konať kroky, ktoré by mohli sťažiť dosiahnutie politického riešenia konfliktu. Pripomenul, že rozhodnutia o využití zmrazených aktív majú aj širšie medzinárodnoprávne dôsledky, ktoré môžu ovplyvniť budúce konflikty a vnímanie EÚ v zahraničí.
Bezpečnosť západného Balkánu
Popri Ukrajine sa ministri venovali aj situácii na západnom Balkáne. Blanár pripomenul, že stabilita tohto regiónu je pre Európsku úniu strategická a treba udržiavať aj prítomnosť medzinárodných síl. Vyzdvihol najmä misiu KFOR pod vedením NATO v Kosove, na ktorej sa opäť podieľajú aj slovenskí vojaci, a operáciu EUFOR v Bosne a Hercegovine, za ktorú nesie zodpovednosť Únia.
Neprehliadnite
Podľa ministra musí EÚ vnímať svoju bezpečnosť komplexne, a to nielen cez optiku vojny na Ukrajine, ale aj s ohľadom na napätie a historické konflikty na západnom Balkáne. Blanár v Bruseli absolvoval aj bilaterálne rokovanie s námestníkom ministra zahraničných vecí USA Christopherom Landauom. Po skončení stretnutí sa presunul do Viedne, kde sa zúčastní na 32. zasadnutí Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
