Nešťastne zvolená stratégia vládnej konsolidácie spôsobuje napätie medzi štátom a podnikateľským sektorom. Podľa lídrov najväčších firiem a zamestnávateľov sa štát rozhodol ísť najjednoduchšou, no ekonomicky najškodlivejšou cestou. Miesto úspor vo vlastných výdavkoch zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie na úkor pracujúcich a podnikov, čo vyvoláva hrozbu prepúšťania, zníženia konkurencieschopnosti a odlivu odborníkov do zahraničia. Tento prístup je podľa mnohých v rozpore s predvolebnými sľubmi o sociálnom dialógu, čo posilňuje všeobecnú nedôveru voči vláde.
Zvyšujúce sa daňovo-odvodové zaťaženie
Daňovo-odvodové zaťaženie Slovenska má v roku 2025 dosiahnuť 37 % HDP, čo je najvyššia úroveň od roku 1996. Tento nárast pociťujú zamestnanci vo všetkých príjmových kategóriách. Zamestnávatelia upozorňujú, že slovenský pracovník zarába v čistom o stovky eur menej ako jeho český náprotivok, čo výrazne podporuje fenomén odlivu mozgov. Zároveň aj tí s najnižšími príjmami čelia tvrdšej realite, keďže daňovo-odvodové zaťaženie minimálnej mzdy prvýkrát prekročí 20 %.
Tento vývoj priamo ohrozuje konkurencieschopnosť podnikov, ktoré budú nútené reagovať zvyšovaním cien alebo znižovaním personálu. Pre mnohé firmy hrozí strata schopnosti fungovať, čo by mohlo viesť k zatváraniu prevádzok a nárastu nezamestnanosti. Zároveň kritici upozorňujú na absenciu efektívneho plánovania, ktoré by ponúklo reálne úspory vo výdavkoch štátu bez neprimeraného dopadu na zamestnancov a podniky.
Neplnené sľuby vlády
Napriek sľubom o znížení počtu štátnych zamestnancov o 30 % sa realita vyvíjala opačne. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu sa počet zamestnancov v ústredných orgánoch štátu zvýšil o 699, pričom náklady na ich platy vzrástli o viac ako 240 miliónov eur. Podnikateľské združenia preto vnímajú nový sľub na úspory vo výške 1,3 miliardy eur so značnou skepsou. Chýba konkrétny plán a priebežné reportovanie pokroku.
Rovnako bol narušený aj predvolebný prísľub o sociálnom dialógu. Konsolidačný balík bol pripravený bez zapojenia sociálnych partnerov, pričom odborná verejnosť o jeho obsahu zistila až z tlačovej konferencie. Skrátené legislatívne konanie a minimálny priestor na diskusiu eliminovali možnosti konštruktívnych pripomienok a návrhov, čo podľa zástupcov podnikateľov ovplyvňuje celkové podnikateľské prostredie v krajine.
Tvrdo nastavený konsolidačný balík
V najnovšom konsolidačnom balíku štát zavádza sériu opatrení, z ktorých hlavnú záťaž nesú zamestnanci a podniky. Pre zamestnancov sa od roku 2026 zvýši sadzba zdravotných odvodov z 4 % na 5 %, čo automaticky zníži čisté mzdy. Zavádza sa progresívne zdaňovanie s nižšími hraničnými príjmami pre uplatnenie vyšších sadzieb. Pre živnostníkov sa minimálne odvody zvyšujú na viac ako 425 eur mesačne, odvodové prázdniny pre začiatočníkov sa skrátia na šesť mesiacov.
Vplyv opatrení však zasiahol aj sociálne istoty. Podpora v nezamestnanosti bude plnohodnotná len počas troch mesiacov, neskôr klesne. Pri práceneschopnosti sa náklady presunú na zamestnávateľov, ktorí musia hradiť náhradu príjmu zamestnanca počas štrnástich dní. Mnoho zamestnancov a živnostníkov navyše pocíti dodatočný dopad zrušením troch štátnych sviatkov, čo negatívne ovplyvní pracovné podmienky.
Balíček zavádza aj nové dane pre firmy, napríklad obmedzenie odpočtu DPH pri firemných automobiloch a zvýšenie DPH na nezdravé potraviny. Medzi ďalšie opatrenia patrí zvýšenie odvodov pre správcovské spoločnosti či vyššie zdanenie hazardu. Na druhej strane šetrenie v štátnej sfére, ako napríklad zmrazenie platov verejných zamestnancov na rok 2026, zatiaľ poskytuje len symbolické úspory a kritici ho vnímajú ako nedostatočné.
