Na Slovensku sa otvára zásadná diskusia o digitalizačných procesoch v ekonomike, ktoré môžu výrazne ovplyvniť fungovanie firiem všetkých veľkostí. Zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a nových pravidiel pre príjem platieb vyvoláva obavy medzi zamestnávateľmi, ktorí varujú pred unáhleným tempom reformy a nedostatočnou prípravou systému.
Náročný technologický projekt potrebuje viac času
Plánované zavedenie povinných elektronických faktúr, ktoré má štartovať 1. júla 2027, sa označuje za jednu z najväčších technologických zmien od prijatia eura. Zamestnávatelia však upozorňujú na potrebu posunu tejto povinnosti až o tri roky, na 1. júla 2030. Požadujú viac času na testovanie a úpravy softvérov, ktoré využívajú podnikateľské subjekty a štátne inštitúcie.
Hoci zamestnávatelia nemajú námietky voči samotnému princípu elektronickej fakturácie, považujú súčasné termíny za nerealistické. Varujú, že nejasné ciele a nedostatok konkrétnych údajov o očakávaných výhodách reformy môžu spôsobiť operatívny chaos a ekonomické výpadky. Aktuálne chýbajú informácie o tom, aký objem daňových únikov má systém odstrániť a ako štát plánuje hodnotiť jeho úspešnosť, čo podľa odborníkov ohrozuje jeho efektívnosť.
Zavedenie e-faktúr a QR kódov čaká mnoho výziev
Mnohé firmy si pod elektronickou faktúrou predstavujú jednoduchý PDF dokument, no nový systém bude založený na plne štruktúrovaných súboroch, ktoré sa automaticky zapisujú do centrálneho štátneho systému. Každá faktúra bude mať unikátny kód, bez ktorého nebude považovaná za platnú. Cieľom tohto opatrenia je sprísniť kontrolu nad platbou DPH a zefektívniť odhaľovanie podvodov, akými sú napríklad karuselové schémy.
Podnikatelia však upozorňujú, že implementácia systému si vyžiada rozsiahle úpravy účtovných programov a dôkladné prepojenie na štátnu platformu. Predpokladané náklady dosahujú desiatky miliónov eur a budú si vyžadovať mesiace intenzívnej práce IT špecialistov. Obdobná situácia je aj pri pripravovanom zákone o evidencii tržieb, ktorý stanoví povinné prijímanie bezhotovostných platieb pomocou QR kódov. Systém aktuálne neexistuje ani v testovacej forme, čo vedie k návrhom na odklad minimálne do polovice roku 2026.
Hrozba chaosu vs. potreba odborného dialógu
Zároveň sa objavujú návrhy na výnimky pre určité odvetvia, ako je zdravotníctvo, ktoré už teraz čelí významným digitalizačným výzvam. Zamestnávateľské zväzy preto vyjadrujú ochotu diskutovať o technických detailoch, no odmietajú politizovanie reformy prostredníctvom štrajkov či protestov. Považujú odborný a konštruktívny dialóg za jedinú možnú cestu k úspešnej a efektívnej implementácii opatrení.
Digitalizačné reformy, ktoré predstavil štát, predstavujú významný krok k modernizácii slovenskej ekonomiky. Napriek tomu, ak ostane tempo realizácie nezmenené a nebudú odstránené súčasné nejasnosti, hrozí riziko, že projekt spôsobí viac škody ako úžitku. Diskusia o jeho realizácii je preto kľúčová, aby sa Slovensko vyhlo opakovaniu chýb z minulosti a zabezpečilo hladký prechod do novej digitálnej éry.
