Prezident SR Peter Pellegrini potvrdil v pondelok (2. júna) počas samitu líderov Bukureštskej deviatky (B9) vo Vilniuse, že Slovensko podporí navrhované zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO. Slovenskú pozíciu vyjadril prezident počas rokovaní týkajúcich sa bezpečnostnej situácie v Európe a za prítomnosti generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Hlavným bodom rokovaní bol návrh, aby členské štáty Aliancie zvýšili svoje obranné výdavky až na päť percent HDP.
Výrazný rast výdavkov NATO v reakcii na strategické výzvy
Návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho počíta so zvýšením obranných rozpočtov členských štátov na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu. Z tejto sumy by 3,5 percenta priamo smerovalo na obranné výdavky, pričom ďalšie navýšenie o 1,5 percenta HDP by členské krajiny využili na strategické investície podporujúce obranu.
Tieto investície by sa pravdepodobne týkali kľúčovej infraštruktúry dôležitej aj pre vojenské účely. V praxi ide o modernizáciu a posilnenie mostov, železničných spojení či prístavnej infraštruktúry. Takáto stratégia má zaistiť lepšiu pripravenosť a efektívnejšiu logistiku Aliancie v prípade bezpečnostných kríz.
Slovensko podporuje silnejší európsky pilier v Aliancii
Prezident Pellegrini prízvukoval nutnosť zvýšenia zodpovednosti európskych členských krajín Aliancie za vlastnú bezpečnosť. Slovensko sa podľa jeho slov plne stotožňuje s posilnením európskeho piliera NATO, a to prostredníctvom vyšších výdavkov do obrany aj strategickej infraštruktúry. Prezident uviedol, že Slovensko podporí plánované zvýšenie výdavkov NATO na navrhovaných päť percent slovenského HDP.
Jeho vyjadrenie jednoznačne odzrkadľuje snahu členských krajín posilniť svoju obranyschopnosť. Tento krok by navyše účinne zvýšil dôveryhodnosť európskej časti Aliancie, zvlášť v súčasnej bezpečnostnej klíme v Európe.
Rozšírený formát rokovaní s dôrazom na stabilitu východného a severského regiónu
Okrem lídrov štátov tzv. východného krídla NATO, ktoré organizuje Bukureštské zoskupenie (B9), prijali účasť na rokovaniach vo Vilniuse aj zástupcovia severských krajín. Na pozvanie Litvy prišli aj delegácie Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu, čím rokovania získali strategický rozmer v širšom kontexte severných a východných oblastí Európy.
Celkové diskusie sa niesli v atmosfére prípravy na nadchádzajúci summit Aliancie v Haagu. Lídri zdôraznili význam spolupráce medzi členskými štátmi NATO a potrebu zvýšiť kolektívnu obranu v reakcii na aktuálne bezpečnostné a geopolitické výzvy.
