Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zhodnotila konsolidačný balíček vlády a upozornila, že jeho účinok bude slabší, ako sa pôvodne očakávalo. Napriek tomu tieto opatrenia výrazne ovplyvnia finančné situácie slovenských domácností.
Konsolidačný balíček zaostáva za očakávaniami
Konsolidačný balíček, ktorý má vstúpiť do platnosti začiatkom budúceho roka, by mal znížiť deficit verejných financií o približne 1,6 miliardy eur, čo zodpovedá zhruba 1,1 percentu hrubého domáceho produktu (HDP). Toto číslo však predstavuje iba 60 % z pôvodne zamýšľaného efektu, ktorý mal dosiahnuť až 2,7 miliardy eur. RRZ upozorňuje, že aj po prijatí balíčka zostane verejný dlh na neudržateľnej trajektórii.
Analýza Rady ukazuje, že dlhodobý pozitívny dopad na verejné financie bude len 0,9 % HDP. Z dôvodu ďalších vládnych výdavkov však tento prínos klesne na 0,3 % HDP. Napriek očakávanej konsolidácii by verejný dlh Slovenska do roku 2029 mohol narásť až na 73,4 % HDP.
Zvýšené dane a nižšie príjmy domácností
Podľa zistení RRZ opatrenia zasiahnu hlavne pracujúce domácnosti a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Disponibilné príjmy slovenských rodín by sa v priemere mohli znížiť o 2,1 %. Na úrovni domácností to znamená pokles priemerne o 376 eur ročne. Kým jednotlivec príde v priemere o 247 eur, rodiny s jedným dieťaťom stratia približne 742 eur a rodiny s dvomi deťmi až 858 eur.
Viacčlenné domácnosti a rodiny, kde jeden z členov je SZČO, budú zasiahnuté najvýraznejšie. V týchto prípadoch klesnú príjmy v priemere o 1056 eur ročne. RRZ však upozorňuje, že pri SZČO tento prepad príjmov môže byť skreslený, keďže často vykazujú nižšie oficiálne príjmy v pomere k reálnemu ekonomickému postaveniu.
Sociálna nerovnosť a dopad na investície
Najmenší dopad konsolidačného balíčka pocítia seniori a domácnosti bez príjmov zo zamestnania. U týchto skupín sa príjmy znížia len mierne, približne o 0,6 %, čo predstavuje pokles o 65 eur ročne. Naproti tomu zvýšené dane a odvody môžu poškodiť investičné prostredie na Slovensku, rizikom je tiež zníženie konkurencieschopnosti krajiny.
RRZ upozorňuje, že pôvodne plánovaný podiel opatrení zameraných na zdaňovanie spotreby, majetku a úspory vo verejnej správe mal byť 65 %, no aktuálne tvorí len 55 %. Takýto vývoj predlžuje obdobie potrebné na ozdravenie verejných financií.
Napriek snahe vlády o konsolidáciu rozpočtu zostávajú vyhliadky menej priaznivé, pričom verejné financie Slovenska sú neudržateľné v dlhodobom horizonte. Úlohou zostáva nielen znížiť deficit, ale aj stabilizovať dlh v budúcich rokoch, aby sa predišlo ďalším problémom v hospodárení krajiny.
