Slovenské domácnosti si v roku 2025 dokážu z každých sto eur príjmu odložiť bokom v priemere len šesť eur. Vyplýva to z aktuálnej analýzy investičnej platformy Portu, na ktorú upozornil aj portál Štandard. Miera úspor sa v prvej polovici roka prepadla na 6,1 percenta, čo Slovensko zaraďuje medzi najslabšie hospodáriace krajiny Európskej únie.
Výsledky ukazujú, že slovenské rodiny zaostávajú nielen za priemerom eurozóny, ale aj za susedným Českom, kde si domácnosti dlhodobo vytvárajú vyššie finančné rezervy. Kým inde v regióne majú ľudia stále priestor na tvorbu úspor, na Slovensku sa bežný rozpočet nachádza pod výrazným tlakom a schopnosť odkladať peniaze zostáva minimálna.
Nízke úspory ako riziko
Analytici upozorňujú, že nejde o krátkodobý výkyv, ale o trend s vážnymi dôsledkami. Kombinácia doznievajúcej inflačnej krízy a nových konsolidačných opatrení štátu zvýšila životné náklady pracujúcich natoľko, že po úhrade bývania, energií a potravín zostáva na sporenie len minimum prostriedkov. Výsledkom je život od výplaty k výplate, bez finančnej rezervy.
Takýto stav predstavuje problém najmä v kontexte starnutia populácie a dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Ak si súčasná pracujúca generácia nedokáže vytvárať vlastné úspory, v starobe sa bude spoliehať takmer výlučne na štátne penzie. Ich reálna hodnota pritom môže v budúcnosti klesať, čo zvyšuje riziko poklesu životnej úrovne seniorov.
Zmena správania domácností
Napriek nepriaznivým údajom o objeme úspor priniesla analýza aj jeden pozitívny signál. Slováci postupne menia spôsob, akým so svojimi peniazmi narábajú. Čoraz menej prostriedkov držia v hotovosti alebo na bežných účtoch a viac ich smeruje do investičných nástrojov s vyšším potenciálom zhodnotenia.
V druhom štvrťroku 2025 predstavovali investičné aktíva už 35,5 percenta celkového finančného majetku domácností. V tomto ukazovateli sa Slovensko dostalo na prvé miesto spomedzi krajín V4. Ide najmä o posilnenie úlohy dôchodkových fondov, teda druhého a tretieho piliera, ktoré získavajú väčšiu pozornosť verejnosti.
Bez nových vkladov to nepôjde
K rastu hodnoty investičného majetku neprispeli len nové príspevky, ktorých je podľa analytikov stále málo, ale aj priaznivý vývoj na finančných trhoch v posledných rokoch. Ten zhodnotil už existujúce investície a opticky zlepšil bilanciu domácností. Tento efekt však nemusí byť trvalý.
Analytik Marek Malina upozorňuje, že hoci sa Slováci menia zo sporiteľov na investorov, základný problém nízkej tvorby úspor pretrváva. Bez pravidelného príchodu nových peňazí do systému nás samotné výnosy v budúcnosti neochránia. Posun v štruktúre majetku je správnym krokom, no jeho tempo zatiaľ nestačí na vykompenzovanie slabých úspor.
