Slovensko vstupuje do novej fázy rozvoja elektromobility. Pozdĺž diaľnic má v najbližších rokoch vyrásť sieť ultrarýchlych nabíjacích centier, ktorá odstráni chýbajúce úseky v pokrytí a priblíži krajinu k európskemu štandardu. Projekt má jasné pravidlá, pevný harmonogram a netradičný model financovania, pri ktorom štát nezaťaží verejné rozpočty ani eurom.
Kľúčovým prvkom schváleného zámeru je koncesný princíp. Všetky investície, technologické riziká aj neistotu budúceho dopytu preberajú súkromné firmy, ktoré uspeli v tendri vyhlásenom prostredníctvom spoločnosti MH Invest. Štát naopak získa pravidelný príjem, pretože koncesionári budú platiť za prevádzku na odpočívadlách pri diaľniciach. Za obdobie 16 rokov by do verejných financií malo prísť viac ako 46 miliónov eur.
Rozdelenie medzi koncesionárov
Výstavba je rozdelená na tri balíky lokalít. Najväčší z nich pripadol spoločnosti OMV Slovensko, ktorá prisľúbila aj najvyšší ročný poplatok presahujúci 672-tisíc eur. Jej nabíjacie huby pribudnú na hlavných ťahoch D1 a D2, napríklad pri Zlatých Pieskoch, v Sekuliach, na Zelenči juh či pri Štrbe pod Tatrami. Ide o miesta s vysokou intenzitou tranzitu.
Druhý balík získala ZSE, ktorá sa sústredí na lokality ako Zelenč sever, Brodské na českej hranici alebo Malý Šariš. Tretím hráčom je spoločnosť ejoin, ktorá bude stavať huby na odpočívadlách Červeník a Hybe a tiež pri pripravovanom priemyselnom parku Valaliky na východe krajiny. Práve tam má vzniknúť doposiaľ najväčšie nabíjacie centrum, určené aj pre potreby automobilky Volvo.
Výkon a technické štandardy
Technické parametre sú nastavené podľa prísneho európskeho nariadenia AFIR. Každý nabíjací bod pre osobné vozidlá musí dosahovať výkon aspoň 300 kW, čo umožní doplniť energiu na stovky kilometrov v priebehu približne 15 až 20 minút. Súčasne pribudnú aj stojany s výkonom 400 kW určené pre elektrické kamióny a autobusy, čo je dôležitý krok pre nákladnú dopravu.
Harmonogram počíta s tým, že štát najneskôr do mája 2026 zabezpečí vybudovanie potrebných trafostaníc. Koncesionári následne musia do šiestich mesiacov od prevzatia lokality spustiť prevádzku. Prvé nabíjačky by tak mali slúžiť vodičom už v druhej polovici roku 2026. Namiesto povinného minima 219 stojanov by ich mohlo vzniknúť až 254, pričom platba kartou bez registrácie má byť samozrejmosťou.
Prínosy aj limity projektu
Nové ultrarýchle huby výrazne znižujú obavy z dojazdu na dlhých trasách a umožnia pohodlné cestovanie naprieč republikou s krátkymi prestávkami. Slovensko sa tým zároveň pripravuje na tranzitnú elektrickú nákladnú dopravu, čo je dôležité vzhľadom na jeho polohu v strede Európy a príchod veľkých investorov. Ide o najvýznamnejší infraštruktúrny posun v oblasti elektromobility za posledné roky.
Projekt však nerieši všetky slabiny trhu. Najväčším pretrvávajúcim problémom zostáva nedostatočná sieť pomalých AC nabíjačiek na sídliskách, kde väčšina ľudí nemá možnosť nabíjať doma cez noc. Diaľničné stojany sú navyše drahšie na prevádzku a nie sú vhodné na každodenné používanie z pohľadu ceny energie ani životnosti batérií.
Neprehliadnite
Prekážkou ostáva aj nízka cenová dostupnosť elektrických áut a absencia priamych dotácií na ich nákup. Do budúcnosti sa bude riešiť aj kapacita distribučnej sústavy, keďže masový rozmach elektromobility si vyžiada rozsiahle investície do elektrických sietí najmä v mestách. Bez posilňovania infraštruktúry hrozí preťaženie v čase, keď sa večer k nabíjačkám pripoja tisíce vozidiel.
