Slovákom sa síce zvýšili mzdy, no drvivá väčšina túto zmenu nepociťuje pozitívne. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) by mal priemerný plat občanov v roku 2025 vzrásť približne o 5 percent, teda asi o 70 eur na 1520 eur v hrubom mesačne. Skutočné navýšenie ich kúpyschopnosti však inflácia stlačila pod jedno percento, čo znamená prakticky zanedbateľné zlepšenie životnej úrovne.
Inflácia požiera nominálne zvýšenie platov
Zdorazňujú to údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorého je v niektorých sektoroch dokonca zrejmý pokles reálnych príjmov zamestnancov. Aj keď výplatné pásky ukazujú vyššie čísla ako minulý rok, inflácia tieto prilepšenia takmer úplne zmazáva. Dôsledkom toho je, že občania reálne necítia pozitívny efekt mzdových nárastov a ich životná úroveň rastie aktuálne najpomalším tempom od roku 2023.
Situácia sa výrazne líši podľa odvetví. Napríklad vo verejnej správe, školstve a sektore dodávky energií sa pri prepočítaní o infláciu objavujú dokonca reálne poklesy platov. Najvážnejšia situácia je práve v energetike, kde zamestnanci stratili až 11,4 percent kúpnej sily. Pokles zaznamenalo aj školstvo so znížením platov o 2,8 percenta a verejná správa, kde sú zamestnanci na tom horšie o 1,2 percent.
Mierne lepšiu situáciu zažili pracovníci v priemysle. Ten síce zápasí len s 0,4 percentným nárastom reálnych príjmov, ale stále ide o rast nad nulovou hranicou. Podobne je na tom maloobchod (2,2 %) a stavebníctvo (2,8 %). Ešte výraznejšie si prilepšilo poľnohospodárstvo s rastom 4,1 percent reálnych miezd. Najvýraznejší nárast kúpyschopnosti však zaznamenali zamestnanci v segmente nehnuteľností, ktorých platy vzrástli reálne až o 9,6 percent.
Najvyššie mzdy má finančný a energetický sektor, pohostinstvo je na chvoste
Pri pohľade na samotné výšky priemerných platov je jasným víťazom sektor financií a poisťovníctva, kde bol priemerný mesačný zárobok v prvom štvrťroku 2025 až 3116 eur v hrubom. Ide o najvyššie zárobky na Slovensku, ktoré sa dostali výrazne nad celoslovenský priemer.
Za finančníctvom nasleduje sektor informácií a komunikácií s priemernou mzdou 2660 eur a dodávka energií s hodnotou 2611 eur. Slušne sa darí aj zamestnancom vo verejnej správe, ktorí majú priemernú mzdu na úrovni 2004 eur.
Naopak, výrazne pod slovenský priemer sa dostali odvetvia ako stavebníctvo, kde priemerná mzda predstavuje len 1074 eur, a najmä ubytovacie a stravovacie služby. V tomto sektore priemerná mesačná mzda dosahovala necelých 910 eur, čím sa zamestnanci hotelov, reštaurácií či recepcií stali najhoršie platenými pracovníkmi v krajine.
Ľudia nepociťujú zlepšenie životnej situácie
Aj keď formálne údaje ukazujú rast platov naprieč pracovnými sektormi, situácia bežných ľudí je stále komplikovaná. Spotrebitelia reálne zlepšenie príjmov pre infláciu prakticky nepociťujú, a stále častejšie čelia zdražovaniu tovarov aj služieb. Dlhodobá vysoká inflácia tak výrazne obmedzuje rast životnej úrovne slovenských domácností, aj keď štatistiky vyzerajú optimisticky.
Neprehliadnite
Najbližšie roky preto odborníci očakávajú, že mnoho Slovákov ostane sklamaných z pocitu, že reálne „nezarábajú viac“, hoci ich výplatné pásky ukazujú vyššie čísla ako v predošlom období. Súčasná situácia potvrdzuje, že rast nominálnych miezd nemusí automaticky znamenať vyšší životný štandard.
