Pre viac než 41 miliónov obyvateľov Európskej únie je primerane vykúrený dom nedostupným štandardom. Podľa najnovších dát Eurostatu si teplo v domácnosti nemôže dovoliť 9,2 percenta populácie únie, čo je číslo, ktoré poukazuje na rozsah energetickej chudoby naprieč kontinentom. Ide o problém s priamym dosahom na zdravie aj sociálnu stabilitu.
Energetická chudoba sa v posledných rokoch prehĺbila najmä po vypuknutí energetickej krízy, ktorú spustila ruská invázia na Ukrajinu. Prudký rast cien plynu a elektriny zasiahol najmä nízkopríjmové domácnosti, pričom podľa portálu Euronews sa pozitívny vývoj z predchádzajúcej dekády prakticky zastavil. Hoci sa situácia postupne stabilizuje, dopady krízy sú stále citeľné.
Mapa energetickej chudoby
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú výrazné. V severnej Európe, napríklad vo Fínsku či vo Švajčiarsku, má problém s vykurovaním menej než 3 percentá obyvateľov. Naopak juh a východ Európy čelia podstatne horšej realite. V rámci EÚ majú najvyšší podiel ľudí v chladných domácnostiach Bulharsko a Grécko, kde ide približne o 19 percent populácie. Mimo únie vedú Albánsko s 33,8 percenta a Severné Macedónsko s 30,7 percenta.
Pri pohľade na absolútne čísla obraz mení veľkosť krajín. Najviac ľudí bez dostatočného tepla žije v Turecku, kde ide takmer o 13 miliónov osôb. Zaujímavosťou je, že ide o krajinu s jednými z najnižších cien energií v Európe, no kombinácia nízkych príjmov a veľkej populácie spôsobuje, že lacné energie samy o sebe problém neriešia. V EÚ dominujú veľké ekonomiky ako Španielsko s 8,5 milióna a Francúzsko s 8,1 milióna dotknutých ľudí.
Riziká pre zdravie
Dlhodobý pobyt v nevykúrenom alebo slabo vykurovanom prostredí neznamená iba nižší komfort. Odborné štúdie potvrdzujú zvýšený výskyt respiračných ochorení, vyššie riziko mŕtvice aj častejšie úrazy v domácnosti v dôsledku obmedzenej pohyblivosti. Európska komisia upozorňuje, že hlavným koreňom problému je súbeh nízkych príjmov, vysokých cien energií a technicky zanedbaných budov.
Istú dávku nádeje priniesol až posledný rok. Stabilizácia cien na energetických trhoch a investície do zatepľovania a obnovy domov postupne znižujú počet domácností ohrozených chladom. Zlepšenie je však pomalé a nerovnomerné, pričom najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva zostávajú odkázané na pomoc štátu.
Slovensko a energopomoc
Slovensko sa v európskom porovnaní nachádza v lepšej pozícii než krajiny na chvoste rebríčka, no problém sa ho stále výrazne týka. Podľa dostupných údajov si u nás primerané vykurovanie nemôže dovoliť viac než 450-tisíc ľudí. Vzhľadom na menší počet obyvateľov nejde o zanedbateľné číslo, pričom od budúceho roka môže ďalej rásť pre koniec plošných dotácií energií.
Štát ich plánuje nahradiť adresnou energopomocou, ktorá by mala zasiahnuť približne 90 percent populácie. Problémom je funkčnosť systému, keďže oficiálny portál energopomoc.sk momentálne viacerým oprávneným domácnostiam nárok nepriznáva. Ministerstvo hospodárstva vysvetľuje situáciu neúplnými údajmi v štátnych registroch a avizuje nápravu v druhej polovici decembra. Nárok sa posudzuje podľa bonity domácnosti, do ktorej sa započítavajú príjmy, životné minimum aj náklady na bývanie.
