Priemerná mesačná mzda na Slovensku za rok 2023 dosiahla úroveň 1 430 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 9,7 %. Napriek tomuto pozitívnemu trendu si mnohí Slováci zlepšenie vo svojich financiách výrazne nepociťujú. Hlavným dôvodom zostáva pretrvávajúca inflácia, ktorá obmedzuje ich kúpnu silu. Kým priemerná mzda v Európskej únii presiahla 1 583 eur, rozdiely v metodológii a zahrnutých údajoch do týchto výpočtov spôsobujú, že pre mnohých Slovákov tento ukazovateľ nie je úplne relevantný.
Inflácia stále zatieňuje rast miezd
Ekonomické prostredie na Slovensku v uplynulých rokoch definovala vysoká miera inflácie. Na jar 2023 dosiahla inflácia svoj vrchol pri hodnote 15,4 %, no do polovice roka 2024 sa výrazne znížila na 2,1 %. Letné mesiace však priniesli opätovný vzostup cien, pričom inflácia v novembri 2024 stúpla na 3,2 % a ku koncu roka prekonala hranicu 4 %. Hoci predpokladaný rast miezd vo výške 5,5 % pôsobí optimisticky, reálny rast po očistení od inflácie dosahuje iba jedno percento.
Firmy na Slovensku sú pod tlakom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, čo ich núti ponúkať zamestnancom vyššie mzdy. Tento krok do istej miery vyvažuje rozčarovanie spôsobené rastúcimi životnými nákladmi, ktoré však naďalej stúpajú rýchlejšie ako priemerné príjmy. Dynamika medzi rastom miezd a zvyšovaním cien zostáva tým pádom nevyvážená a ovplyvňuje každodenný život obyvateľov.
Slovensko v rámci EÚ stále zaostáva
Aj napriek rastu miezd za posledné dve desaťročia patrí Slovensko v rámci Európskej únie medzi slabšie ekonomické krajiny. Priemerná mzda sa od roku 2004 zvýšila o 905 eur, no pri porovnaní s priemerom EÚ zaostáva. Zatiaľ čo priemerný Čech zarobí približne 2 000 eur a Rakúšan viac ako 4 500 eur, Slovensko sa drží na úrovni 1 583 eur, čo je stále iba mierne nad priemernými príjmami v Maďarsku (1 408 eur) a výrazne nad Bulharskom (1 125 eur).
Vyššie príjmy v niektorých susedných krajinách však negujú nižšie životné náklady, ktoré Slováci často nemajú. Náklady na potraviny a bývanie sú na Slovensku v porovnaní s Poľskom vyššie o 25 % a oproti Česku o 17 %. Zatiaľ čo dočasné opatrenia, ako znížená DPH na niektoré potraviny, priniesli krátkodobé zlepšenie, zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 % znateľne zasiahlo spotrebiteľov a skomplikovalo ich hospodársku situáciu.
Súčasný ekonomický vývoj na Slovensku ukazuje, že ani rast priemerných miezd nestačí na vyrovnanie sa so zvyšujúcimi životnými nákladmi a cenami tovarov a služieb. Aj napriek lepším číslam zostávajú domáce podmienky náročné a konkurencieschopnosť Slovenska v rámci EÚ slabne.
