Slováci tento rok pristupujú k svojim financiám s väčšou obozretnosťou. Rýchlo rastúce mesačné výdavky nútia mnohých obyvateľov odkladať väčšie investície a tiež viac spoliehať na pôžičky. Takéto správanie vyplýva z reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipos pre Home Credit Slovakia, do ktorého sa zapojilo tisíc respondentov.
Odkladanie investícií spôsobené vyššími nákladmi
Podľa výsledkov prieskumu viac ako polovica opýtaných Slovákov (56 percent) tento rok neplánuje žiadne väčšie investície ako kúpu nehnuteľnosti, auta alebo drahšej elektroniky. Oproti minulému roku ide o nárast o 16 percentuálnych bodov.
Vyššie mesačné výdavky výrazne ovplyvnili rozhodovanie občanov. Zatiaľ čo vlani deklarovalo kúpyschopnosť na drahšie vybavenie domácnosti alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti viac ľudí, tento rok čísla klesli. Napríklad investovanie do domácich spotrebičov plánuje iba 10 percent respondentov, zatiaľ čo pred rokom to bolo 22 percent. Pri kúpe nehnuteľností sa podiel klesol z piatich percent na tri percentá. Podobné poklesy sú viditeľné aj pri automobiloch, kde podiel záujemcov klesol o polovicu z 12 na 6 percent.
Financovanie prostredníctvom úspor a pôžičiek
Keďže občania museli svoje výdavky prispôsobiť novým okolnostiam, prieskum sa zameral aj na otázku, ako Slováci financujú prípadné väčšie nákupy. Najčastejšie spomínaným zdrojom boli úspory (53 percent), pričom kombinácia úspor, výplat a pôžičiek bola odpoveďou u 22 percent Slovákov. Samostatne na pôžičky sa spolieha iba 11 percent respondentov.
S nárastom finančného tlaku rastie aj využívanie rôznych foriem pôžičiek. Medzi nimi dominujú spotrebiteľské úvery a nákupy na splátky, každá z týchto kategórií sa týka ôsmich percent opýtaných. Populárne sú tiež kreditné karty, krátkodobé a neúčelové pôžičky či lízingy, pričom hypotéka je menej častou možnosťou.
Horšie vnímanie finančnej situácie
Prieskum odhalil, že viac ako polovica Slovákov (52 percent) vníma aktuálnu finančnú situáciu horšie ako minulý rok. Výsledkom je, že mnohí obmedzujú svoje výdavky na nevyhnutné položky a odkladajú drahšie nákupy. Trend sa najviac prejavuje u osôb vo veku 54 až 65 rokov a u ľudí, ktorí žijú sami.
Analytici vnímajú tento vývoj ako dôsledok zvyšujúcich sa výdavkov a neistoty na finančnom trhu. Domácnosti na západnom Slovensku a vo väčších mestách uprednostňujú financovanie investícií z úspor, čo poukazuje na ich snahu minimalizovať riziká spojené s pôžičkami. Tento trend však naznačuje rastúci tlak na obyvateľstvo v kontexte súčasnej ekonomickej situácie.
