Slovenskí zamestnanci čelia mimoriadne nepriaznivej situácii. Aj napriek rastu hrubých miezd sú ich čisté príjmy v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na poslednom mieste. Analýza Klubu 500 ukazuje, že dôvodom je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré brzdí rast životnej úrovne zamestnancov.
Slováci majú najnižší podiel čistej mzdy v regióne
Podľa údajov medzinárodnej spoločnosti Forvis Mazars vzrástli čisté mzdy slovenských zamestnancov za obdobie rokov 2016 až 2025 len o 54 %. V porovnaní s rastom vo zvyšku regiónu V4 ide o alarmujúci nesúlad. V Česku dosiahol rast čistých príjmov 77 %, v Poľsku 108 % a Maďarsko zaznamenalo až 112 %. Slovensko tak pokleslo z druhého na posledné miesto v rebríčku krajín podľa úrovne čistých príjmov.
Zo superhrubej mzdy, ktorá zahŕňa všetky náklady zamestnávateľa na zamestnanca, si slovenský pracovník ponechá len 51,5 %. Pre porovnanie, v Česku to je 54,9 %, v Poľsku 57,2 % a v Maďarsku dokonca 58,9 %. Táto priepasť poukazuje nielen na rozdiely vo výške miezd, ale aj na výraznú nevýhodu slovenského daňového a odvodového systému.
Daňové zaťaženie a nízka nezdaniteľná časť podkopávajú mzdy
Hlavným problémom podľa odborníkov zostáva vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Slovensko v tejto oblasti zaostáva za ostatnými krajinami V4, ktoré už v minulosti pristúpili k reformám. Napríklad zvyšovali nezdaniteľnú časť základu dane, čo umožnilo zamestnancom ponechať si väčší podiel zo svojich príjmov. Slovenská nezdaniteľná časť na druhej strane výrazne zaostáva za minimálnou mzdou, čo spôsobuje, že aj nízkopríjmoví pracovníci musia platiť daň z príjmu. Tento stav oslabuje vplyv rastu hrubých miezd na reálne zlepšenie životnej úrovne.
S prebiehajúcim zaťažením prichádza ďalší úder v podobe plánu zvýšiť zdravotné odvody zamestnancov zo 4 % na 5 %. Toto opatrenie, ktoré nadobudne účinnosť v roku 2026, priamo zníži čisté príjmy zamestnancov. Pri hrubej mzde 1 500 eur to predstavuje pokles približne o 12 eur mesačne, a to aj bez akéhokoľvek zvýšenia hrubej mzdy.
Budúcnosť prináša ešte horšiu prognózu
Pripravované legislatívne opatrenia, predovšetkým tzv. tretí konsolidačný balíček, situáciu ešte viac zhoršia. Zavedenie vyšších daňových pásiem pre príjmy nad 60-tisíc eur ročne a zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie odvodov spôsobí ďalšie zaťaženie najmä strednej a vyššej príjmovej skupiny. Dočasné zrušenie sviatkov, ako napríklad 8. mája či 15. septembra v roku 2026, zase pripraví zamestnancov o príjmy z príplatkov za sviatočnú prácu.
Okrem toho sa očakáva zvýšenie nákladov firiem na zamestnancov v dôsledku predĺženia platenej PN zo súčasných 10 na 14 dní. Takéto zásahy podľa podnikateľov znižujú motiváciu zamestnávateľov k budúcemu zvyšovaniu miezd, čím ešte viac znemožňujú posun Slovenska smerom k vyšším čistým príjmom.
Slovenské mzdy, kedysi druhé najvyššie v regióne, dnes čelia hrozivej realite posledného miesta. Analytička Klubu 500 zdôrazňuje potrebu zásadnej reformy daňového a odvodového systému s dôrazom na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Bez takýchto opatrení ostane Slovensko na chvoste nielen v rámci Vyšehradskej štvorky, ale aj v širšej stredoeurópskej perspektíve.
