Slováci v minulom roku prehrali na stávkovaní 1,45 miliardy eur, čo predstavuje závratnú sumu. Priemerne ide o 756 eur na jedného hráča ročne. Táto situácia poukazuje na rastúcu popularitu hazardných hier, ktoré majú výrazný dopad nielen na osobné financie jednotlivcov, ale aj na celkovú ekonomiku. Finanční odborníci upozorňujú na možnosť efektívnejšieho využitia týchto prostriedkov, ktoré by mohli viesť k vyššej životnej úrovni v dôchodku.
Ekonomický dopad hazardu a potenciál investícií
Podľa analýz a odborných stanovísk by sa mohli Slováci vyhnúť dlhodobej finančnej strate, ak by peniaze minuté na hazardné hry presmerovali do investícií. Ak by v priemere každoročne ušetrili 756 eur a tieto financie investovali do akciových fondov so zhodnotením na úrovni 8 percent, mohli by si po 30 rokoch vytvoriť úspory na úrovni 88-tisíc eur. Tieto prostriedky by im umožnili k dôchodku pridať mesačnú rentu vo výške približne 260 eur počas ďalších 20 rokov. Táto alternatíva by predstavovala zvýšenie dôchodkového príjmu o takmer dve pätiny, čím by sa výrazne zlepšila kvalita života v pokročilom veku.
Navyše, peniaze investované do hazardných hier nie sú len čistou stratou peňazí, ale ovplyvňujú aj bonitu jednotlivcov z pohľadu bánk. Negatívne dopady sa prejavujú znížením šancí na získanie hypoték či iných úverov za výhodných podmienok. Ide o dlhodobé dôsledky, ktoré projektujú neefektívne nakladanie s financiami na budúcnosť stávkujúcich.
Rozmach hazardu v slovenských domácnostiach
Regulačné úrady identifikovali približne 1,9 milióna Slovákov, ktorí sa každoročne venujú hazardným hrám. Táto skupina predstavuje tretinu populácie, čo svedčí o alarmujúcom rozmachu tejto činnosti. Aj napriek rastúcim životným nákladom a ekonomickej neistote sa podiel hazardu na rozpočte domácností neustále zvyšuje. Zo štatistík vyplýva, že takmer 90 percent hráčov je dlhodobo stratových, pričom len minima dosiahnu stabilné výhry. Častými hráčmi sú zároveň jednotlivci s nižšími príjmami, ktorí sa aktívnym hazardom často zbavujú značnej časti svojich už aj tak obmedzených finančných zdrojov.
Odborníci varujú pred dlhodobými následkami tejto činnosti, ktorá sa premieta nielen do strát v osobných rozpočtoch, ale aj do neschopnosti čeliť nečakaným výdavkom. Vďaka tomu narastá riziko finančnej nestability, čo môže ovplyvniť schopnosť splácať úvery či zachovať si stabilnú životnú úroveň počas ekonomických turbulencií.
Riziká a možné riešenia
Hazard má komplexný negatívny dopad nielen na financie jednotlivcov, ale aj na ich celkový ekonomický status. Pri pravidelnom stávkovaní je väčšia pravdepodobnosť zníženia bonity pred bankami, čo môže znamenať nižší úverový rámec, nevýhodnejšie úrokové sadzby alebo úplné odmietnutie žiadostí o úver. Tento fenomén sa stáva ešte problematickejším v kontexte ekonomickej neistoty, keď sa ľudia môžu častejšie ocitnúť v situáciách, kde potrebujú stabilný prístup k finančným zdrojom.
Odborníci preto vyzývajú k rozvážnemu spravovaniu financií a odporúčajú presunúť svoje výdavky do investičných produktov či iných foriem zhodnocovania peňazí. Takýto prístup ponúka nielen vyšší výnos, ale aj dlhodobú finančnú stabilitu. Hazard by nemal byť pravidelnou súčasťou rozpočtu domácností, a akékoľvek prostriedky na tento účel by mohli byť využité oveľa efektívnejšie. Zlepšenie finančnej gramotnosti a väčšie povedomie o investičných možnostiach môžu pomôcť zmierniť negatívne dopady hazardu na slovenskú populáciu.
