S príchodom chladnejšieho počasia začala vykurovacia sezóna na Slovensku, ktorá so sebou prináša nielen nové výzvy, ale aj možnosti šetrenia nákladov na energie. Tento rok sa do popredia dostáva nový systém štátnej podpory, ktorý má zmeniť spôsob, akým sa vyrovnávame s rastúcimi cenami energií, no zároveň vyvoláva pochybnosti o jeho efektívnosti a udržateľnosti. Domácnosti pritom môžu znížiť svoje výdavky predovšetkým správnym nastavením vykurovania a zatepľovaním.
Kľúče k zníženiu nákladov na vykurovanie
Slovenská vykurovacia sezóna oficiálne trvá od 1. septembra do 31. mája. V praxi sa však kúrenie začína len vtedy, keď priemerná denná teplota klesne na dva po sebe nasledujúce dni pod 13 °C, pričom sa neočakáva oteplenie. Pre majiteľov rodinných domov je dôležitá príprava – odvzdušnenie radiátorov, otvorenie ventilov, revízia kotla a kontrola komína. Tieto kroky nielenže zvyšujú bezpečnosť, ale zvyšujú aj celkovú účinnosť vykurovania.
Existuje niekoľko efektívnych spôsobov, ako znížiť účty za teplo. Jednoduché zníženie izbovej teploty o jeden stupeň môže domácnostiam ušetriť niekoľko percent z ročných nákladov na kúrenie. Odborníci odporúčajú správne vetranie – krátke a intenzívne otvorenie okien je efektívnejšie ako dlhodobé nechávanie okna na vetračke, čo zbytočne ochladzuje steny. Investície do termostatických hlavíc, ktoré umožňujú regulovať teplotu podľa potrieb jednotlivých miestností, alebo do zateplenia budov a výmeny starých okien môžu znížiť náklady až o tretinu.
Zmeny v systéme adresnej podpory
Od roku 2026 sa plánuje zásadná zmena v poskytovaní štátnej pomoci na energie. Súčasné plošné dotácie budú nahradené adresným systémom, ktorý bude zahŕňať zastropovanie cien energií alebo energetické poukážky v hodnote 300 až 500 eur na domácnosť ročne. Nárok na pomoc bude vypočítaný automaticky na základe údajov štátu, pričom podporu by malo získať až 90 % domácností. Tento plán so sebou prináša významné finančné náklady – odhadovaných 435 miliónov eur ročne, ktoré by mali byť financované z nevyužitých eurofondov.
Nový prístup však vyvoláva kritiku. Odborníci upozorňujú, že napriek označeniu „adresná pomoc“ ide v skutočnosti o plošné opatrenie, keďže príspevok má pokryť takmer celú populáciu. Kritici zároveň upozorňujú, že skutočnou energetickou chudobou je ohrozená menšia časť domácností. Podľa oponentov by cielenejšie smerovanie podpory mohlo štátu ušetriť stovky miliónov eur.
Kritika a otázniky nad budúcnosťou
Zákon o adresnej energopomoci čelí množstvu kontroverzií. Okrem otázky efektivity je kritizovaný aj za krátkodobosť a nesystémovosť. Ekologické organizácie a opozícia varujú, že ide o dočasné riešenie bez dlhodobého pozitívneho vplyvu na energetickú náročnosť domácností. Oveľa udržateľnejšou alternatívou by bola masívna podpora zatepľovania či iných opatrení znižujúcich spotrebu tepla.
Ďalším problematickým aspektom je rozsiahly zber údajov o majetku a príjmoch občanov, na ktorý nejestvuje možnosť odmietnutia súhlasu, čo mnohí vnímajú ako zásah do súkromia. Napriek závažným obavám vláda obhajuje nový systém ako krok k vyššej efektivite a lepšiemu adresovaniu pomoci. Aký bude jeho reálny dopad a či skutočne zlepší situáciu na trhu s energiami, ukáže až čas.
