Vláda Slovenskej republiky oznámila v rámci konsolidačného balíčka významné zvýšenie osobitného odvodu pre domáce správcovské spoločnosti. Toto opatrenie sa zásadne dotkne sektora kolektívneho investovania na Slovensku, vrátane dôchodkového sporenia v druhom a treťom pilieri či investovania do podielových fondov. Zmeny budú mať výrazný dopad na investorov a sporiteľov, keďže Slovensko sa pripravuje na nové výzvy v oblasti štátnej finančnej konsolidácie.
Rast odvodu a jeho ciele
Odvod pre správcovské spoločnosti sa zvyšuje z aktuálnych 4,36 % na 15 %, čo predstavuje nárast takmer 3,5-násobne. Zvýšenie sa bude týkať hlavne troch typov spoločností: dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) spravujúce druhý pilier, doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) zamerané na správu tretieho piliera a správcovské spoločnosti spravujúce podielové fondy. Tento krok vláda odôvodňuje nadpriemernou ziskovosťou spoločností, ktoré by podľa nej mali viac prispievať do štátneho rozpočtu.
Napriek významnému zvýšeniu odvodu je očakávaný prínos do štátnej kasy relatívne nízky – len približne 5 miliónov eur, čo zodpovedá menej ako dvom desatinám percenta z celkového konsolidačného balíčka. Rozhodnutie vlády vyvolalo polemiky, lebo jeho ekonomický prínos zostáva otázny, no dopady na klientov týchto spoločností sú nepopierateľné.
Dopady na klientov a sektor
Aj keď sa osobitný odvod vzťahuje priamo na spoločnosti, konečné dôsledky zdražovania pocítia ich klienti. Napríklad v druhom pilieri sú poplatky prísne regulované zákonom, čo znamená, že náklady naviazané na odvod sa nebudú zvyšovať priamo. Napriek tomu znížená ziskovosť môže obmedziť možnosti dôchodkových správcovských spoločností investovať do slovenskej ekonomiky, čo by mohlo nepriamo oslabiť dlhodobé výnosy klientov.
V prípade podielových fondov je situácia odlišná. Očakáva sa, že správcovské spoločnosti premietnu vyššie administratívne náklady do zvýšených poplatkov pre klientov. To by mohlo spôsobiť, že fondy budú menej dostupné a menej konkurencieschopné v porovnaní s lacnejšími zahraničnými alternatívami, ako sú ETF fondy alebo produkty spravované medzinárodnými subjektmi.
Nerovnosť na trhu
Jedným z hlavných terčov kritiky je fakt, že zvýšenie odvodu sa vzťahuje výlučne na slovenské správcovské spoločnosti, ako sú 365.Invest, IAD Investments či J&T. Zahraničné správcovské spoločnosti, ktoré na slovenskom trhu pôsobia na základe európskych pravidiel o voľnom poskytovaní služieb, sú od tohto odvodu oslobodené. Tento faktor vytvára nerovné podmienky na trhu, keďže lokálne spoločnosti budú znášať výrazne vyššie náklady ako ich zahraniční konkurenti, čo môže ešte viac oslabiť ich pozíciu.
Okrem toho existuje riziko, že niektoré slovenské spoločnosti by mohli časom presunúť svoje sídlo do zahraničia, aby sa vyhli tejto legislatívnej povinnosti. Takýto vývoj by mohol oslabiť domáci kapitálový trh, pričom slovenským sporiteľom a investorom by sa zúžila ponuka dostupných možností na lokálnom trhu kolektívneho investovania. Kritici upozorňujú, že tento krok vlády viac poškodzuje národný investičný ekosystém, než aby výrazne prispieval k štátnej finančnej konsolidácii.
