Milióny ľudí na celom svete každý deň prichádzajú o peniaze tým, že ich nechávajú ležať na bežných účtoch. Podľa odhadov z Veľkej Británie drží až 6,4 milióna obyvateľov na takomto účte 10-tisíc libier a viac, pričom tieto peniaze sa im prakticky nezhodnocujú. Odborníci upozorňujú, že podobne sa správajú aj Slováci a tým nechávajú infláciu, aby im potichu ukrajovala z úspor.
Bežné účty sú podľa finančných analytikov dôležité na každodenné platby, no nie sú vhodným miestom na dlhodobé ukladanie väčších súm. Úročenie je na nich spravidla veľmi nízke a vo väčšine prípadov nedosahuje ani mieru inflácie. Výsledkom je, že peniaze síce zostávajú v nominálnej výške, ale ich reálna kúpna sila postupne klesá.
Koľko peňazí držať na účte
Finančný odborník Derek Sprawling prirovnáva bežný účet k digitálnej peňaženke. Podľa neho má slúžiť na pohodlné platenie účtov, nákupov a bežných výdavkov, nie na parkovanie veľkých zostatkov. Pripomína, že ľudia by nechodili do obchodu s 2 500 librami v hotovosti vo vrecku, preto nevidí dôvod, aby mali podobnú čiastku nečinne uloženú na bežnom účte.
Sprawling odporúča, aby mali ľudia na bežnom účte približne 500 až 1 000 libier, čo je zhruba 571 až 1 143 eur. Takýto zostatok podľa neho vystačí na každodenné výdavky a menšie nečakané situácie. Všetky peniaze nad tento rámec by mali smerovať na účty alebo do produktov, ktoré prinášajú aspoň nejaké zhodnotenie. Portál Metro.co.uk pripomína, že iba 0,04 percenta bežných účtov v Spojenom kráľovstve ponúka úrok vyšší ako inflácia, pričom väčšina nezarába takmer nič.
Slováci majú peniaze v hotovosti
Opatrný prístup k peniazom je typický aj pre slovenské domácnosti. V roku 2024 tvorili hotovosť a bankové vklady až 45 percent ich finančných aktív, zatiaľ čo priemer v Európe je približne jedna tretina. Odborníci upozorňujú, že ide o dôsledok slabšej finančnej a investičnej gramotnosti, ktorá sa dlhodobo prejavuje nízkym zhodnocovaním úspor.
Analýza zároveň ukazuje, že Slováci výrazne uprednostňujú vlastníctvo bývania. Vlastnú nehnuteľnosť má približne 94 percent domácností, čo je jedno z najvyšších čísel v Európe. Na druhej strane podiel investícií do akcií, dlhopisov, ETF alebo podielových fondov zostáva nízky. Podľa analytičky Evy Sadovskej z WOOD & Company tvorili tieto investície vlani len 25 percent finančných aktív domácností.
Investovanie ako ochrana pred infláciou
Eva Sadovská pripomína, že dlhodobým spôsobom, ako sa dá brániť inflácii a zároveň rozumne zhodnocovať voľné prostriedky, je práve investovanie. Vyšší podiel investícií do finančných nástrojov je bežný v severských krajinách, v Holandsku, Francúzsku či v Maďarsku. V týchto štátoch ľudia aktívnejšie využívajú kapitálové trhy, pričom na bežných účtoch si ponechávajú len to, čo skutočne potrebujú na bežné fungovanie.
Situáciu na Slovensku podčiarkuje aj fakt, že až tretina obyvateľov nemá žiadne finančné rezervy. Ďalšia tretina má odložených najviac 2-tisíc eur. Tieto čísla poukazujú na dôležitosť plánovania rodinného rozpočtu a efektívnejšieho využívania každého prebytku, ktorý na účte zostáva po zaplatení bežných výdavkov.
Neprehliadnite
Rozpočet, kontrola účtu a presun zvyšných peňazí
Derek Sprawling odporúča, aby si ľudia zaviedli pravidelnú kontrolu bankového účtu a pracovali s týždenným rozpočtom. Zmyslom je vedieť, akú sumu potrebujú mať rýchlo k dispozícii na svoje náklady. Túto čiastku môžu ponechať na bežnom účte, pričom všetko ostatné presunú na sporiaci účet alebo do iného produktu, ktorý ponúka aspoň základné zhodnotenie.
Podľa Sprawlinga je rozhodujúce konať zámerne. Človek má poznať svoje výdavky, mať pripravenú potrebnú rezervu na bežnom účte a zvyšok peňazí presúvať tam, kde sa mu peniaze nestrácajú vplyvom inflácie. Bežný účet tak plní svoju pôvodnú funkciu nástroja na platenie a nie úložiska úspor, ktoré postupne strácajú hodnotu.
