Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová využila podľa nových údajov zverejnených Európskou komisiou počas roka 2024 služobné súkromné lietadlo celkovo 16-krát. Túto informáciu Európska komisia poskytla v reakcii na otázku europoslanca Martina Schirdewana, spolupredsedu frakcie Ľavica v Európskom parlamente, pričom ako prvý ju publikoval portál Euractiv.com. Kritici poukazujú na možný rozpor medzi týmto postupom a verejnými záväzkami predsedníčky EK, ktoré sú zamerané na klimatické ciele Európskej zelenej dohody.
Efektívnosť ciest a bezpečnostné predpisy ako hlavné zdôvodnenie Komisie
V reakcii na rastúcu kritiku Európska komisia dlhodobo argumentuje efektívnosťou a bezpečnostnými požiadavkami, pre ktoré predsedníčka volí na vybrané pracovné cesty práve súkromnú leteckú dopravu. EK zároveň tvrdí, že použitie súkromných lietadiel je prísne obmedzené len na nevyhnutné prípady, kedy existujú jednoznačné logistické alebo bezpečnostné odôvodnenia.
Podľa komisie predsedníčka von der Leyenová cestuje vo väčšine prípadov štandardnými komerčnými linkami či verejnou dopravou. Výnimky sa vyskytujú napríklad pri účasti predsedníčky na dôležitých medzinárodných fórach, akými sú summity Európskej rady, stretnutia skupiny G7 a G20 či zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

Viaceré prípady využitia súkromných letov však boli verejne kritizované. Osobitnú pozornosť vyvolal májový let predsedníčky Európskej komisie spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou zo Štrasburgu do Luxemburgu. Médiá upozornili, že rovnakú trasu by bolo možné prejsť za približne tri hodiny autom. Komisia napriek tomu zdôraznila, že pri výbere dopravných prostriedkov zohľadňuje nielen časový faktor, ale aj logistické a bezpečnostné podmienky.
Záujem verejnosti vzbudili náklady a rozsah delegácií
Okrem samotného využitia súkromných lietadiel vyvolal diskusiu aj údaj o veľkosti tímov sprevádzajúcich predsedníčku na zahraničných pracovných cestách. Podľa dokumentov Európskej komisie dosahoval počet sprievodných osôb rozpätie od troch do 39 členov. V jednom z najväčších prípadov – počas septembrovej návštevy poľského Vroclavu zasiahnutého záplavami a následnej cesty na Ukrajinu – delegáciu tvorilo 40 členov. Náklady na každého účastníka vtedy predstavovali približne 2 981 eur.
Široká delegácia a vysoké súvisiace výdavky spôsobili rastúci tlak zo strany média a niektorých europoslancov. Tí žiadajú, aby sa rozsah delegácií prehodnotil a náklady znížili. Kritici tvrdia, že nadmerný počet sprievodných pracovníkov nie je vždy dostatočne opodstatnený a odporuje deklaráciám o finančnej efektívnosti a zodpovednosti.
Európska komisia však trvá na tom, že všetky doterajšie rozhodnutia o spôsoboch prepravy a veľkosti delegácií sú odôvodnené potrebami konkrétnych pracovných ciest. Argumenty v prospech týchto rozhodnutí spravidla zdôrazňujú logistické kritériá, nároky na bezpečnosť a pracovnú efektivitu.
Európska zelená dohoda pod drobnohľadom
Využitie súkromných letov predstaviteľmi Európskej komisie v čase intenzívnej diskusie o klimatických cieľoch a nutnosti znižovať emisie skleníkových plynov zostáva citlivou verejnou témou. Martin Schirdewan spolu s ďalšími poslancami dlhodobo poukazujú na rozpor medzi deklarovanými záväzkami Únie v oblasti ochrany životného prostredia a skutočnou praxou jej najvyšších predstaviteľov.
V kontexte tejto debaty môže byť dôležité, ako sa predsedníčka von der Leyenová a samotná Komisia v budúcnosti postaví k otázke transparentnosti, environmentálnej zodpovednosti aj finančnej efektívnosti svojich pracovných ciest. Pozornosť verejnosti k tejto téme pravdepodobne pretrvá, pričom od Komisie sa očakáva vyššia citlivosť a otvorený dialóg o zdôvodňovaní svojho konania.