Rozhodnutie vlády povinne vybaviť kabíny rušňovodičov kamerami vyvolalo prudkú odozvu priamo medzi ľuďmi za riadiacimi pultmi. Federácia strojvodcov Slovenskej republiky v pondelok 8. decembra adresovala ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi otvorený list, v ktorom plán zaviesť kamerový dohľad jednoznačne odmieta a upozorňuje aj na možné ohrozenie plynulosti vlakovej dopravy.
Vláda schválila inštaláciu kamier 3. decembra 2025 ako bezpečnostné opatrenie. Podľa rušňovodičov však nepôjde o krok, ktorý by skutočne znížil nehodovosť. Skôr hovoria o zásahu do súkromia, náraste stresu pri výkone povolania a o raste napätia medzi zamestnancami a dopravcami. Na problém upozornil aj portál Teraz.sk.
Rušňovodiči hovoria o strate dôvery
Strojvodcovia považujú nepretržité snímanie kabíny za neprimerané sledovanie, ktoré zasahuje do ich ľudskej dôstojnosti. V otvorenom liste zdôrazňujú, že kamery podľa nich nebudú mať skutočný preventívny účinok, ale prinesú vyššiu psychickú záťaž a prehĺbia pocit nedôvery voči zamestnávateľom i štátu. Federácia zároveň upozorňuje, že časť rušňovodičov za takýchto podmienok nemusí byť ochotná nastupovať do služby.
Odvetvie železničnej dopravy pritom dlhodobo zápasí s výrazným nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Odchod ďalších skúsených ľudí z profesie by mohol ešte viac narušiť už dnes napätý grafikon vlakov. Odborári namietajú aj to, že kamery by mali podľa aktuálnych plánov sledovať iba časť dopravcov, čo podľa nich vytvára nerovné podmienky a kategóriu pomyselných „druhotriednych“ rušňovodičov.
Na podporu svojho postoja federácia rozbehla petíciu, prostredníctvom ktorej chce presadiť odbornú a politicky nezávislú diskusiu o reálnych príčinách problémov na koľajniciach. Podľa strojvodcov by sa mala pozornosť sústrediť na systémové riešenia, nie na permanentné sledovanie ľudí v kabíne.
Odborári ukazujú na infraštruktúru
Prezident Federácie strojvodcov SR Ľubomír Kontúr upozorňuje, že primárnym bezpečnostným rizikom nie sú samotní rušňovodiči. Za hlavný problém označuje zastaranú a dlhodobo podfinancovanú železničnú infraštruktúru, slabé zabezpečovacie zariadenia a technický stav vozidiel. Podľa neho kamery neprispejú k odstráneniu týchto nedostatkov a iba prekryjú dlhoročné zlyhania v modernizácii siete.
Odborári preto presadzujú, aby štát a dopravcovia uprednostnili technológie, ktoré majú priamy a merateľný prínos pre bezpečnosť. Za kľúčové považujú najmä dôsledné nasadenie európskeho vlakového zabezpečovača ETCS, ktorý dokáže vlak automaticky zastaviť pri chybe človeka či pri porušení povolených rýchlostí. Zároveň žiadajú doplnenie návestidiel v rizikových úsekoch a zlepšenie rádiovej komunikácie medzi rušňovodičmi a dispečingom.
Kontúr označuje kamerový dohľad za drahé a neefektívne riešenie, ktoré môže pôsobiť skôr ako psychologické upokojenie verejnosti, než ako skutočný bezpečnostný nástroj. Podľa neho tak štát riskuje, že minie peniaze na techniku s obmedzeným prínosom, zatiaľ čo kľúčové časti infraštruktúry zostanú bez modernizácie.
Neprehliadnite
Argumenty v prospech kamier
Zástancovia kamerového systému zároveň pripomínajú, že tieto zariadenia môžu priniesť aj konkrétne výhody. V prvom rade by slúžili ako objektívny zdroj informácií pri vyšetrovaní nehôd a mimoriadnych udalostí. Pri zrážkach, prejazde návestidla v polohe „Stoj“ alebo iných incidentoch by záznamy presne ukázali, aké úkony rušňovodič vykonal, či dodržal predpisy a ako rýchlo reagoval.
Takto získané dáta môžu podľa odborníkov urýchliť rozlíšenie medzi ľudským zlyhaním, poruchou techniky a problémom na infraštruktúre. Rýchla analýza príčin je dôležitá pre zavedenie nápravných opatrení, ktoré zabránia opakovaniu podobných udalostí. Súčasne by bolo možné záznamy po anonymizácii využiť aj pri cielenom výcviku nových aj dlhoročných strojvodcov.
Analýza opakujúcich sa chýb v konkrétnych úsekoch trate by podľa tohto pohľadu mohla viesť k úprave školiacich programov alebo k zmenám v prevádzke. Namiesto všeobecných školení by sa pozornosť sústredila na rizikové situácie, v ktorých rušňovodiči najčastejšie chybujú. Aj preto niektoré štáty využívajú kamerové systémy ako jednu zo zložiek širšieho bezpečnostného manažmentu.
Zahraničná prax a slovenská dilema
V zahraničí sa už kamery v kabínach používajú v kombinácii s ďalšími technológiami, napríklad so záznamom ovládacích prvkov či monitorovaním aktivity rušňovodiča. Cieľom je odhaliť nebezpečné pracovné návyky, únavu alebo nepozornosť skôr, než dôjde k nehode. Ani tam však kamery nenahrádzajú investície do trate, zabezpečovacích systémov a vozidlového parku, ale tieto prvky iba dopĺňajú.
Slovenská diskusia sa tak láme medzi dvoma prístupmi. Odborári zdôrazňujú potrebu modernizácie koľajníc a zabezpečovacej techniky, zatiaľ čo podporovatelia kamier vidia v monitoringu nástroj na lepšie vyšetrovanie nehôd a skvalitnenie výcviku. Ako sa vláda a ministerstvo dopravy postavia k výhradám rušňovodičov a k požiadavke na odborný dialóg, zatiaľ nie je z otvoreného listu ani z vládneho uznesenia zrejmé.
