Americká genetická spoločnosť Herasight spôsobila senzáciu svojim oznámením, že dokáže predpovedať inteligenciu budúcich detí už v embryonálnom štádiu. Technológia, za ktorou stoja genetici Tobias Wolfram a Alex Strudwick Young, umožňuje párom pri procese umelého oplodnenia vybrať embryá s vyšším potenciálom dosiahnuť nadpriemerné IQ.
Aplikácia na výber embryí
Unikátny nástroj Herasight kombinuje analýzu genetického materiálu embryí s algoritmom, ktorý dokáže predpovedať pravdepodobnostné rozpätie inteligencie budúceho dieťaťa. Používatelia aplikácie zadávajú údaje o rodinnom pôvode, priemernom IQ rodičov a počte embryí určených na analýzu. Algoritmus následne priradí hodnotenie jednotlivým embryám, pričom okrem inteligencie ponúka aj predikciu 17 chorôb.
V Spojených štátoch je táto technológia legálna, hoci jej použitie vzbudzuje otázky na poli bioetiky. V porovnaní s USA však ostávajú podobné postupy v krajinách ako Veľká Británia jasne zakázané. Vedci navyše upozorňujú, že spoľahlivé predpovede komplexných vlastností, ako je inteligencia, sú stále predmetom vedeckých sporov.
Rozmach genetických startupov
Herasight je iba jedným z nových hráčov na rýchlo rastúcom trhu so službami genetického plánovania. Podobné spoločnosti zahŕňajú Nucleus Genomics a Orchid, pričom informácie naznačujú, že Orchid využil aj známy miliardár Elon Musk pri plánovaní svojej rodiny. Odvetvie genetických technológií prispelo medzi rokmi 2021 až 2023 k vytvoreniu globálnej hodnoty startupového sektora na úrovni 7,6 bilióna dolárov.
Počet startupov v Spojených štátoch vzrástol medzi rokmi 2019 a 2023 o 16 %, no väčšina z nich čelí riziku neúspechu. Tento tlak motivuje spoločnosti koncentrovať sa na inovatívne a často kontroverzné nápady. Herasight tvrdí, že ich metódy významne prekonávajú konkurenciu, najmä pri analýze genetických dát neeurópskych populácií.
Etické dilemy a obavy z eugeniky
Nový segment genetických služieb však zápasí s kritikou na viacerých frontoch. Odborníci varujú pred rizikom oživenia eugenických praktík v technologicky pokročilejšej forme. Kritici tiež upozorňujú na prehlbovanie socioekonomických nerovností, ak by sa genetická optimalizácia stala dostupnou len pre majetných.
Herasight v reakcii na takéto obavy vydala bielu knihu, v ktorej sa zaoberá bioetickými otázkami. Zakladatelia spoločnosti vidia trhový potenciál v období plánovania rodičovstva, kedy sa páry seriózne zamýšľajú nad genetickým dedičstvom svojich potomkov. Tento proces zároveň považujú za šancu, ako priniesť technológiu s konkrétnym dopadom na rozhodovacie procesy.
Napriek oslavám zo strany investorov a rastúcemu záujmu verejnosti zostáva vedecká komunita skeptická. Chýbajú presvedčivé dôkazy o možnosti predpovedať inteligenciu na základe genetických markerov v embryu. V kombinácii s etickými otázkami to naznačuje, že budúcnosť genetického plánovania detí môže vyvolať intenzívne diskusie a spory.
