Ceny energií na Slovensku by mali zostať stabilné pre väčšinu domácností aj v roku 2026. Premiér Robert Fico oznámil plán vládnej podpory, ktorá má zabezpečiť nezmenené ceny plynu a tepla pre 90 percent domácností. Tento návrh, predložený po konzultáciách s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou, reaguje na aktuálny tlak na sociálnu stabilitu a energetickú dostupnosť v krajine. Spomedzi desiatich percent domácností s najvyššími príjmami vláda prisľúbila individuálne posúdenie prípadov, v ktorých by bola pomoc potrebná.
Financovanie z eurofondov
Komplexné kompenzácie cien energií si podľa premiéra vyžiadajú investície v hodnote stoviek miliónov eur. Hlavným zdrojom na ich pokrytie majú byť eurofondy, o ktorých využití pre tento účel slovenská vláda rokuje s Európskou komisiou. Tento prístup má byť súčasťou dohody medzi Komisiou a Slovenskom, na základe ktorej Bratislava odobrila 18. balík sankcií proti Rusku. Takýto krok je však predmetom kritiky zo strany opozície, ktorá považuje tento spôsob financovania za nevhodný a krátkozraký.
Opozičné hnutie KDH upozornilo, že eurofondy majú slúžiť na dlhodobé rozvojové projekty a nie na pokrývanie bežných výdavkov, ako sú plošné dotácie. Kritici argumentujú, že presun prostriedkov z fondov na energopomoc by negatívne ovplyvnil oblasti ako infraštruktúra, zdravotníctvo, školstvo či rozvoj chudobnejších regiónov. Analytici navyše varujú, že tento postup môže znamenať zníženie investičného potenciálu Slovenska a oslabenie jeho konkurencieschopnosti v budúcnosti.
Kritika plošného prístupu
Plán kompenzácií vyvolal vlnu nesúhlasu nielen kvôli financovaniu, ale aj pre jeho údajne nedostatočnú adresnosť. Podľa poslanca KDH Jozefa Hajka ide o formu plošnej pomoci, ktorá zahŕňa aj domácnosti, ktoré finančnú podporu nepotrebujú. Na druhej strane premiér trvá na tom, že nový systém prepojenia údajov zo štátnych registrov minimalizuje administratívnu záťaž a umožní automatickú distribúciu podpory dvom miliónom domácností.
Podľa analytikov využitie eurofondov na tento účel síce môže priniesť krátkodobú úľavu väčšine slovenských domácností, avšak zároveň obmedzí prostriedky na dlhodobé strategické investície. Tento krok vnímajú ako „prejedanie budúcnosti“, kedy sú peniaze použité na krátkodobú spotrebu namiesto trvalých riešení, ktoré by mali vyššiu dlhodobú hodnotu.
Ak bude plán implementovaný, Slovensko čakajú významné diskusie o vyváženosti medzi potrebou sociálnej pomoci a ochranou strategických investícií do budúcnosti krajiny. Kompetentné orgány preto budú čeliť výzve nájsť udržateľný model, ktorý by nenarušil rovnováhu medzi okamžitou pomocou a dlhodobým rozvojom.
