Rakúsko plánuje výraznú úpravu systému technických kontrol vozidiel. Pravidelná STK, ktorá sa dnes pri starších autách vykonáva každý rok, by sa podľa nového návrhu mala robiť iba raz za dva roky. Opatrenie má obmedziť administratívnu záťaž vodičov aj štátu a zároveň priniesť úsporu času a peňazí. Zmena je dôležitá aj pre tisíce Slovákov, ktorí v Rakúsku žijú alebo tam dochádzajú za prácou.
Dlhší interval napriek Bruselu
Myšlienka predĺžiť interval medzi technickými kontrolami je súčasťou širšieho balíka deregulácií, ktorý pripravuje štátny tajomník pre dereguláciu Josef Schellhorn. Tvrdí, že aktuálne predpisy motoristov zbytočne administratívne zaťažujú a že úprava má priniesť praktickú úľavu bez negatívneho dopadu na bezpečnosť. Rakúsko tým ide opačným smerom, než aký dlhodobo presadzuje Európska únia.
Brusel argumentuje tým, že častejšie technické kontroly zvyšujú bezpečnosť na cestách. Podľa európskych plánov by mali staršie alebo intenzívne využívané vozidlá absolvovať STK každý rok, aj v krajinách, kde dnes platí dvojročný režim. Tento scenár by sa dotkol aj Slovenska, ktoré má pri bežných osobných autách dvojročný interval už dlhodobo nastavený.
Rakúsko je prísnejšie na začiatku
Hoci chce Rakúsko v neskoršej fáze kontroly zriediť, vstup do systému má momentálne prísnejší než Slovensko. Nové auto musí ísť na prvú technickú prehliadku už po troch rokoch od prvej registrácie. Na Slovensku prichádza prvá povinná STK až po štyroch rokoch. Následne sa však situácia obracia, keďže v Rakúsku prebiehajú pravidelné prehliadky každý rok, kým u nás je bežný interval dva roky.
Ak sa Schellhornov návrh presadí, Rakúsko by po prvej kontrole po troch rokoch prešlo na dvojročný cyklus, podobne ako viaceré iné štáty EÚ. Motoristi by tak chodili na STK menej často, čo by priamo znížilo finančné náklady aj počet návštev staníc technickej kontroly.
Bezpečnosť verzus záťaž vodičov
Európska únia dlhodobo tvrdí, že najmä pri starších autách je ročná STK kľúčová pre bezpečnosť a kontrolu emisných limitov. Častejšie prehliadky podľa nej pomáhajú odhaľovať technické závady aj zhoršené emisie, ktoré by inak zostali nepovšimnuté, a prinucujú majiteľov k dôslednejšej údržbe vozidiel. V Bruseli zároveň upozorňujú, že práve starý a intenzívne využívaný vozový park predstavuje vyššie riziko nehôd aj znečistenia ovzdušia.
Na opačnej strane stoja kritici ročného intervalu. Pripomínajú, že moderné autá sú technicky spoľahlivejšie, majú rozsiahlu elektroniku a palubné systémy, ktoré vodiča na väčšinu porúch okamžite upozornia. V mnohých európskych krajinách funguje dvojročná periodicita bez viditeľného negatívneho vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky. Aj preto považujú požiadavku na každoročnú STK za neprimeranú, najmä pri vozidlách vo veľmi dobrom technickom stave.
Častým argumentom proti ročným kontrolám je aj rozdielne využívanie áut. Niekto najazdí približne 40-tisíc kilometrov ročne, iný len niekoľko tisíc. Pre majiteľov málo jazdených a starostlivo udržiavaných vozidiel môže každoročná STK znamenať zbytočnú finančnú záťaž aj stratu času. V európskom kontexte je preto ročný interval pri bežných osobných autách skôr výnimkou ako pravidlom.
Neprehliadnite
Možná zmena od roku 2026
Rakúska vláda nemôže plánovanú reformu zaviesť okamžite. Návrh musí najskôr prejsť pripomienkovým konaním a bude si vyžadovať úpravu viacerých zákonov. Podľa doteraz zverejnených plánov by nové pravidlá mohli vstúpiť do platnosti v priebehu roku 2026. Až vtedy sa ukáže, či sa Rakúsku podarí udržať dlhší interval STK aj v prípade, že EÚ bude naďalej tlačiť na častejšie kontroly starších vozidiel.
